Politiky musia viac podporiť udržateľnosť biomasy

Biomasa zohráva stále väčšiu rolu v nízkouhlíkovom hospodárstve EÚ, ale dochádza nám čas, aby sme zaistili, že politiky podporujú a nie zabraňujú jej udržateľnému využitiu, argumentuje Matthew Aylott.

„Ako zdroj energie môže byť biomasa použitá na naplnenie špičky dopytu v národných elektrických sieťach. Je to tiež naša jediná nízkouhlíková „zaskakujúca“ alternatíva voči zemnému plynu tekutým dopravným palivám. A ako zdroj chemických stavebných blokov poskytujú udržateľnú alternatívu voči plastom a produktom založeným na rope.

Avšak sme v skutočnom nebezpečenstve pretláčania politík, ktoré neodporujú efektívne využitie biomasy a tým vzniká tlak na hodnotné zdroje, ako je voda, hnojivo a pôda.

FAO a OECD veria, že dokážeme viac než zdvojnásobiť množstvo pôdy, ktorá sa v súčasnosti využíva na pestovanie plodín po svete, ale keď započítate zvýšený dopyt po potravinách populáciou, ktorá podľa očakávaní do roku 2050 dosiahne 9 miliárd, a ochranu životne dôležitých ekosystémových služieb, zostane vám 250 až 800 miliónov hektárov pôdy, ktorú je možné obhospodáriť „udržaeľne“.

Keď zvážite, že celková plocha pôdy Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva spolu je menej než 120 miliónov hektárov, je možné vám prepáčiť to, že si myslíte, že obavy z využitia pôdy sú prehnané Avšak trh pre biomasy rýchlo rastie.

NNFCC odhaduje, že do roku 2030 sa kvôli nárastu trhov bioenergie a bioplastov bude takto využívť asi 130 miliónov hektárov pôdy a do roku 2050 by to mohlo stúpnuť na 400 miliónov hektárov. Ide pritom o konzervatívne odhady. Ak bude dopyt po týchto produktoch vyšší ako sa predpokladá, využitie pôdy by mohlo byť ešte vyššie, a potenciálne dosiahnuť až 900 miliónov hektárov.

Priemysel má zodpovednosť zaistiť to, že pôda sa obhospodaruje udržateľne. Nie len z environmentálnych dôvodov, ale aj z hospodárskych dôvodov. So zvyšujúcim sa súperením o zdroje, by to potenciálne vyhnalo hore náklady východiskových surovín  a viedlo k väčšiemu tlaku na vodu a využívanie hnojív.

Ale to nie je ospravedlnenie pre nečinnosť. Politici by sa nemali snažiť a potlačiť rast na trhu s biomasou, nakoľko to nepomôže boju s klimatickou zmenou ani sa nepredíde neudržateľným postupom. Len spoluprácou s dodávateľským reťazcom biomasy môžu vlády zaistiť, že pôda sa obhospodaruje udržateľným spôsobom.

Aby sme zaistili, že zminimalizujeme vplyv bioenergie, biopalív a bio-založených produktov na využitie pôdy a produkciu potravín, musíme lepšie využívať naše existujúce zdroje. To sa dá dosiahnuť  používaním východiskových surovín, ktoré nie sú potravinami, ako sú odpady, poľnohospodárske zvyšky, riasy a dokonca drevné lignocelulózové plodiny.

Avšak premieňať tieto materiály na užitočné produkty často vyžaduje „vyspelé“ technológie. Tým, že budeme spočiatku dotovať vyspelé procesy ako je splyňovanie – ktorým sa biomasa mení na plyn, použiteľný na výrobu palív a chemikálií – umožníme technológiám, aby sa stali nákladovo efektívne s menej udržateľnými alternatívami až kým už viac nebudú vyžadovať žiadnu podporu dotáciami.

Tiež by sme mali investovať do produktivity našich existujúcich východiskových surovín. Zvýšením výnosov lignocelulózových plodín ako je vŕba a Miscanthus len o 2 percentá ročne vy sme zdvojnásobili do roku 2050 objem produkcie bez akejkoľvek expanzie pôdy.

Tie isté riešenia by pomohli aj zmierniť vplyvy nepriamej zmeny využitia pôdy – kde sa odsúva aktivita nahradená kultiváciou biomasy a spôsobuje environmentálne dopady inde. Vyvíjaním udržateľnejších postupov a technológií teraz môžeme zaistiť to, že bioenergia a biopalivá splnia čoraz prísnejšie kritéria načrtnuté v politike – nech už sa nepriame emisie zahrnú do podávania správ o budúcich skleníkových plynoch, ako niektorí odporúčajú, alebo nie.

Napokon, musíme tlačiť politiky smerom k sektorom s obmedzenými alternatívami, ako je letecké palivo a bioplasty. Tým by sa mala tiež povzbudiť  nízkouhlíková elektrifikácia cestnej a železničnej dopravy, čo je dlhodobý cieľ EÚ.

Tým, že budeme čeliť takýmto výzvam, môžeme dosiahnuť nízkouhlíkovú, udržateľnú bioenergiu, biopalivá a bio-založené produkty.“

Pozadie

Matthew Aylott pôsobí v britskej konzultačnej spoločnosti NNFCC špecializujúcej sa na bioekonomiku. Firma je tiež poradcom britskej vlády.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA