Prečo je obchodná vojna medzi EÚ a Čínou nepravdepodobná

Eskalované napätie medzi Európskou úniou a Čínou ohľadom ciel na solárne panely nespôsobí obchodnú vojnu. Tieto spory budú mať podľa analytika George Friedmana krátke trvanie, hoci očakáva, že budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

„Napätie medzi Európskou úniou a Čínou tento týždeň eskalovalo po tom, čo Peking oznámil, že skúma odvetné tarify voči dovozu vína z Európy. Tento krok bol odpoveďou na rozhodnutie Európskej komisie zaviesť dočasné antidumpingové clá na čínske solárne panely.

Posledná v dlhej histórii obchodných sporov medzi Čínou a Európou, táto hádka neveští veľký prelom v dlhodobých obchodných vzťahoch. Avšak záležitosť zvýrazňuje internú debatu Európy o politikách protekcionizmu a prudkých ekonomických výzvach, ktorým čelí Brusel aj Peking.

Spor prebieha uprostred pomalej rekonfigurácie medzinárodného systému. Dva základy sveta po studenej vojne – rastúca Čína a konsolidovaná Európska únia – boli v posledných rokoch otrasené svetovou finančnou krízou. EÚ je teraz ekonomicky slabá a politicky rozdelená a kríza odhalila zvyšujúcu slabosť na export orientovanej ekonomiky Číny, čo Peking núti prijať dlho odkladanú hospodársku transformáciu.

Štáty EÚ po desaťročia pravidelne odsudzujú čínsku diskrimináciu zahraničných firiem a silnú vládnu intervenciu do hospodárstva krajiny, rovnako ako slabé presadzovanie práv duševného vlastníctva. Peking naopak trvalo namieta voči tomu, čo vníma ako pokusy EÚ zabrániť čínskemu dovozu. Tým, ako stúpa dôraz Číny na produkciu tovarov s vyššou pridanou hodnotou, tak bude aj pravdepodobnosť obchodných konfliktov s konkurujúcimi krajinami ako sú tie v Európskej únii.

A predsa, EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny, zatiaľ čo Čína je pre Európu druhým najväčším, a partneri nemusia mať toho druhého radi na to, aby robili obchody. V súčasnosti dosahuje obchod medzi Čínou a Európou viac ako 1 miliardu eur denne, čo je objem, pri  ktorom nemôžu ani Peking ani Brusel vážne uvažovať o jeho podkopaní. Krajiny EÚ dovážajú z Číny hlavne stroje, obuv, oblečenie a hračky a zároveň jej predávajú najmä stroje, vozidlá, lietadlá a chemikálie. Ale Čína je tiež hlavným svetovým výrobcom solárnych panelov, z čoho sa 80 % vyváža do Európy. V roku 2011 napríklad Európa doviezla čínske solárne panely v hodnote 21 miliárd eur.

Bilaterálne vzťahy sú komplexné a presahujú špecifické spory. Napríklad hrozba Číny obmedziť dovoz vína je zameraný na poškodenie Francúzska, svetovo najväčšieho producenta vín a hlavného obhajcu sankcií proti čínskym solárnym panelom. Avšak koncom apríla čínsky prezident Xi Jinping a francúzsky prezident François Hollande podpísali dohodu s odhadovanou hodnotou 5,8 miliardy eur na nákup 60 lietadiel z dielne francúzskeho Airbusu. Niektoré z týchto lietadiel sa údajne postavia v čínskom meste Tianjin. Medzitým francúzska automobilka Renault rokuje o otvorení továrne v čínskom meste Wuhan, kde sa má ročne vyrobiť 150000 vozidiel. Celkovo francúzsky export do Číny narástol z 11 miliárd eur v roku 2010 na 14,7 miliárd eur v roku 2012.

Takže skôr než možnú obchodnú vojnu medzi Európou a Čínou, zdôrazňujú dočasné opatrenia Bruselu voči Číne vnútorné rozdiely v Európskej únii. Okrem rozličných úrovní hospodárskeho rozvoja a protichodných strategických záujmov je Európa rozdelená obchodnou politikou. Napríklad zatiaľ čo Stredomorie má sklon viac podporovať politiky protekcionizmu, severná Európa takýmto opatreniam vo všeobecnosti oponuje.

Aktuálna záležitosť s Čínou reflektuje toto rozdelenie, nakoľko Francúzsko antidumpingové clá podporila a Nemecko ich odmietlo. Vinohradníctvo je oveľa viac dôležité pre Francúzsko než Nemecko, takže možné kroky Číny proti dovozu vína by boli jasne zacielené na politicky zraniteľný sektor (nespomínajúc, že apeluje nšetkých a francúzsky nacionalizmus). V decembri bude všetkých 27 štátov hlasovať o zavedení trvalých opatrení proti čínskym solárnym panelom. Táto záležitosť otestuje jednotu bloku, najmä vzhľadom na pravdepodobný diplomatický tlak od juhoeurópskych krajín za väčší protekcionizmus s tým, ako sa prehlbuje kríza eurozóny.

Berúc do úvahy pravidelnosť obchodného napätia medzi Čínou a Európou, možno v nadchádzajúcich rokoch očakávať pokračovanie tohto druhu krátkodobých sporov, obzvlášť ak narastú hospodárske výzvy, ktorým každá strana čelí. Ale mimo príležitostných limitovaných protekcionistických opatrení sa ani Brusel ani Peking nebude pokúšať vyprovokovať typ krízy, ktorá by mohla vážne ohroziť bilaterálny obchod.“

Pozadie

George Friedman je zakladateľom a šéfom spoločnosti Stratfor, globálnej súkromnej spravodajskej konzultačnej agentúry, so sídlom v Texase.

REKLAMA

REKLAMA