Prečo Južný koridor nezvýši energetickú nezávislosť EÚ?

Vytvorenie Južného plynárenského koridoru nezvýši energetickú nezávislosť Európy od Ruska a neprispeje k diverzifikácii dodávok zemného plynu, tvrdí nová štúdia asociácie mimovládnych organizácií Bankwatch Network.

Plánovaný plynovodný projekt Južný koridor za 45 miliárd eur má EÚ zásobovať zemným plynom z azerbajdžanského ložiska  Shah Deniz , ktoré vlastní britská spoločnosť BP (28,8%), azerbajdžanský SOCAR (16,7%), ale aj ruský Lukoil (10%) a iní.   

Väčšina 3500 kilometrovej infraštruktúry bude financovaná priamo súkromnými investormi, ale EÚ plánuje projekt podporiť aj z verejných financií cez tzv. Nástroj na prepájanie Európy, či prostredníctvom Európskej investičnej banky.

Bankwatch network tvrdí, že nový plynovodný projekt nezvýši nezávislosť EÚ od Ruska, pretože EÚ nepriamo podporí  ruský Lukoil prostredníctvom pôžičky Európskej banky pre obnovu a rozvoj na druhú fázu rozvoja náleziska Shah Deniz. Spoločnosť Lukoil sa pritom nachádza aj na americkom sankčnom zozname.

Štúdia ďalej poukazuje na fakt, že EÚ dostatočne nevyhodnotila objemy plynu, ktoré bude v budúcnosti potrebovať. Spotreba plynu v EÚ neustále klesá a väčšina existujúcej infraštruktúry sa už teraz nevyužíva naplno.

Európska Cestovná mapa pre energetiku do roku 2050 navyše naznačuje, že v rámci dekarbonizácie, EÚ najbližších dekádach výrazne zníži svoju závislosť na fosílnych palivách. K podobnému záveru dospela aj dopadová štúdia Európskej komisie hodnotiaca 27% cieľ energetickej účinnosti pre rok 2030.

Bankwatch network sa preto domnieva, že verejné financie použité na projekt Južný koridor budú využité nehospodárne.

Ďalšie zdroje

    • Bankwatch network: Sny o potrubiach
    REKLAMA

    REKLAMA