Rámec jadrovej bezpečnosti EÚ po Fukušime

Zničujúce zemetrasenie v Japonsku v roku 2011 zastavilo rozmáhajúcu sa „nukleárnu renesanciu.“ Aký mala dopad na Európu?

Správa Egmont Institute podrobne analyzuje dopady fukušimskej tragédie na politiky EÚ týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, ktoré dodnes rozdeľujú členské štáty. Nemecko, či Belgicko sa rozhodli vzdať sa nukleárnej energie úplne. Iné štáty, vrátane Slovenska, sú aj napriek kontroverziám jej podporovateľmi a počítajú s jej využívaním aj do budúcnosti.

Približne 30 % elektrickej energie je v únii vyrobenej v jadrových elektrárňach, pričom zamestnáva asi 500 000 Európanov a generuje 70 miliárd eur ročne. Na konci roka 2013 sa v 14 členských štátoch EÚ nachádzalo 131 funkčných jadrových reaktorov, väčšina z nich bolo starších než 20 rokov. Výstavba nových prebieha iba v troch členských štátoch, a to vo Francúzku, Fínsku a na Slovensku.

Spáva ďalej analyzuje výsledky záťažových trestov, ktoré Európska rada na návrh Komisie odsúhlasila v reakcii na tragédiu v Japonsku a venuje sa aj novej smernici z roku 2014, ktorá stanovila pravidlá pre fungovanie Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.  

V záveroch autori konštatujú, že smernica reflektuje rozdielne postoje členských štátov. „Euratom ostáva špecifická právna oblasť, v ktorej sú právomoci Európskeho parlamentu, či Komisie slabšie, kompetencie sú užšie a synergie medzi európskymi a medzinárodnými inštitúciami ostávajú aj naďalej zložité.“

Pôvodná smernica z roku 2009 napríklad zaviedla spoločné bezpečnostné štandardy a  poskytovala právny rámec pre založenie európskeho bezpečnostného orgánu s inšpektormi, ktorí by dohliadali na dodržiavanie týchto štandardov. Nová smernica naopak sprísnila bezpečnostné zásady a zvýšila nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov.

Ďalšie zdroje

    • EGMONT – The Royal Institute for International Relations: The nuclear safety in the EU after Fukushima
    REKLAMA

    REKLAMA