Ropovodná diplomacia Turecka

Predstavitelia tureckého ministerstva pre energetiku potvrdili, že Ankara je pripravená vyslať do Iraku technickú delegáciu. Jej úlohou budú diskusie o ropovode medzi juhom Iraku a Tureckom. Podľa Stratforu je to dôležitý ukazovateľ toho, že Ankara je pripravená strategickými krokmi v energetike prehĺbiť svoj vplyv v regióne.

„Nemenovaní predstavitelia tureckého ministerstva pre energetiku v stredu (11.7.) potvrdili, že Ankara je pripravená vyslať do Iraku technickú delegáciu, údajne na žiadosť Bagdadu, aby diskutovala o výstavbe ropovodu, ktorý by spojil Južný Irak a Turecko.

Správa prichádza po tom, čo Turecko údajne začalo stavať nový ropovod spájajúci kurdské energetické polia s tureckými prístavmi.

Hoci centrálna vláda Iraku reaguje negatívne na zvýšené spoliehanie sa Kurdskej regionálnej vlády (KRG) na tureckú pomoc v pokračujúcom spore s vládou irackého premiéra Nouri al-Malikiho, zdá sa, že prístup Ankary ponúkajúci koncesie a projekty Bagdadu aj Arbilu získava prevahu. Stredajšie oznámenie predstavuje dôležitý skok vpred pre ambície Turecka v Iraku a v prípade úspechu bude mať Turecko popredné miesto pri umožňovaní zahraničných investícií a rozvojových plánov pre severný aj južný Irak.

Stratfor dlhodobo očakával regionálny vzostup Turecka a stredajšie rozhodnutie je podstatným indikátorom toho, že Ankara je pripravená urobiť strategické energetické kroky, aby prehĺbila svoj vplyv v tomto regióne. Akékoľvek externé ambície vyžadujú, aby sa Turecko najprv venovalo svojej internej kurdskej otázke.  

Ankara preto pracovala na rozvoji bližšieho vzťahu s KRG dúfajúc, že utiahne uzdu kurdskej separatistickej militantnosti. Turecko robí pokrok v preorientovaní hospodárskeho a energetického dôrazu kurdského regiónu na sever, udržiava Arbil kriticky závislým na Ankare a spája ich pokračujúci vzájomný úspech s obmedzením vplyvu kurdskej militantnosti.

Ale Turecko v severnom Iraku nekončí. Zdá sa, že Turecko je pripravené rozšíriť svoj vplyv na Bagdad a na ropu bohatý južný Irak, čím sa Ankara dostane do ešte bližšieho súperenia s Iránom.

Navrhnuté potrubie Kirkuk-Basra by prepojilo kvitnúcu produkciu surovej ropy na južných poliach Iraku so severnými exportnými potrubiami. Rozšírenie by Bagdadu umožnilo prepraviť takmer 80 % súčasného exportu na sever cez Turecko a vyhnúť sa Hormuzskému prielivu.

Centrálna vláda a jej zahraniční investori sú nespokojní s výkonom nedávno postavených terminálov pozdĺž pobrežia Iraku a Bagdad len ťažko odmietne ponuku Turecka. Ale Turecko má v hre väčšie plány než len položenie potrubí južne od Kirkuku.

Očakáva sa, že turecká spotreba energie a potreby výroby elektriny v nasledujúcich rokoch dramaticky stúpnu a Irak je obzvlášť v dobrej pozícii uspokojiť tieto potreby. Snažiac sa utužiť svoju pozíciu ako transportný uzol pre energiu medzi východom a západom, Turecko by mohlo využiť stabilné dodávky ropy a plynu z Iraku k podnieteniu pozitívnych rokovaní s Európou tým, že by Európanom pomohlo zlomiť ich závislosť na rope zo Zálivu, ktorý sa preváža cez Hormuzský prieliv.

Hoci sú stále nerozvinuté a bez nevyhnutnej infraštruktúry, preukázané prírodné zásoby Iraku obsahujú viac než tri bilióny metrov kubických, z toho väčšinu v kurdskom regióne. Objem kurdských prírodných zásob by mohol nahradiť súčasný dovoz Turecka z Ruska na ďalších 50 rokov.

S tým ako Turecko začína predstavovať významnejšiu výzvu pre iránsky vplyv, bude Teherán musieť vynaložiť viac úsilia, aby si vôbec udržal to, čo dosiaľ získal, predtým než sa bude snažiť v regióne ďalej expandovať. Irak sa stane prioritou Iránu.

Tým, že bude Teherán príliš zamestnaný bližšie k domovu, by si Turecko mohlo uvoľniť časť tlaku pri tom, ako sa snaží budovať silnejšie vzťahy s bývalými osmanskými teritóriami v Levante. Kľúčoví arabskí stakeholderi v regióne, ako sú štáty Rady spolupráce v Zálive, sú iste ostražité voči rozširujúcemu vplyvu Turecka, ale tieto štáty určite ocenia akýkoľvek pohyb, ktorý by mohol obmedziť vplyv Iránu v Iraku a ďalej.

Znížená energetická závislosť na Rusku bude tiež kľúčová pri tom, ako sa Turecko usiluje znovu potvrdiť svoju bývalú pozíciu na Balkáne a vo východnej Európe.

Irán bude pravdepodobne cúvať pre myšlienkou väčšieho tureckého vplyvu v Iraku, ale Teherán nemá dostatok kapitálu ani technológiu, aby vyvážil ponuky Turecka zmysluplným spôsobom. Okrem technických špecifík prerozdelenia uhľovodíkov sa Ankara ukazuje ako schopnejší partner pre dlhodobý úspech Bagdadu než Teherán.

Turecko môže poskytnúť infraštruktúru a stabilné exportné trasy, ktoré Irán nemôže, čo je fakt, ktorý medzinárodné ropné spoločnosti nebudú prehliadať. Väčšie páky v južnom Iraku, šiitmi dominovanej bašte iránskeho vplyvu v Mezopotámii, by boli značným požehnaním pre regionálne ambície Turecka.

Irán bude neochvejne odolávať akémukoľvek tureckému zasahovaniu, avšak je nepravdepodobné, že Bagdad cez noc opustí Teherán. Hoci sú ekonomické páky Turecka pôsobivé, Irán má k dispozícii niekoľko nástrojov ako čeliť tureckým ambíciám – menovite šiitských militantných zmocnencov,  intra-kurdskú rivalitu a silné sektárske prepojenia na južný Irak.

Na rozdiel od veľmi verejných a bojovných stanovísk o Sýrii, nenápadné manévrovanie Turecka v Iraku prostredníctvom energetických kanálov odhaľuje prebiehajúcu transformáciu krajiny na významnú regionálnu mocnosť.“

Pozadie

Stratfor je súkromná konzultačná spravodajská agentúra so sídlom v Texase.

REKLAMA

REKLAMA