Spoločná energetická politika EÚ

Slovenský poslanec Európskeho parlamentu za skupinu EPP-ED / EĽS-ED formuluje svoje názory na spoločnú energetickú politiku EÚ, na "renesanciu" jadrovej energetiky a diverzifikáciu energetických zdrojov.

Postupné a dôsledné koncipovanie a vybudovanie spoločnej energetickej politiky EÚ má rozhodne veľký význam pre celú Európu. Základnými cieľmi energetickej politiky EÚ sú

  • zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie,
  • zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík, resp. cenovo prístupnej energie,
  • snaha o zníženie jednostrannej závislosti, čiže snaha o maximálnu diverzifikáciu zabezpečenia nosičov energie,
  • podpora udržateľného životného prostredia, čo úzko súvisí s bojom proti klimatickým zmenám.

O využívaní energetických surovín, resp. o svojom energetickom mixe rozhoduje každá členská krajina suverénne. Tým však ovplyvňuje nielen energetiku susedných krajín, ale aj existujúce vzájomné väzby exportu a importu, ako aj spoločnú energetiku Spoločenstva – preto je dôležité vybudovanie vzájomného systému, ktorý uspokojí potreby každej členskej krajiny.

V septembri  sme v EP prijali iniciatívnu správu o vytvorení spoločnej európskej zahraničnej politiky v energetickej oblasti, ktorej základom by mala byť tzv. Energetická charta. Súčasne by sa mal ustanoviť post Vysokého úradníka pre zahraničnú energetickú politiku únie (schvaľuje ho Rada a Komisia). Správa uvádza možnosti znižovania európskej závislosti na zahraničných zdrojoch energie, odporúča diverzifikáciu zabezpečenia nosičov energie, predovšetkým zdrojov plynu a podporuje každé úsilie prekonávať závislosti členských krajín od dominantných dodávateľov a dovozu energie z takých krajín, ktoré systematicky porušujú zásady Charty OSN. Taktiež konštatuje, že EÚ musí pokračovať v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám a je potrebné neustále propagovať technológie zabezpečujúce šetrenie energie. Samozrejme neustále zostáva prioritou dôsledný rozvoj environmentálne bezpečných a obnoviteľných zdrojov energie.

Podľa predpovede, ak súčasné tendencie budú pokračovať, v EÚ do roku 2030 sa bude pokrývať 65% energetických potrieb energiou z dovozu. V súčasnosti energia vyrobená z ropy pokrýva 40-50 % energetických potrieb takmer všetkých krajín EÚ-27. Závislosť na importe do roku 2030 podľa odhadov vzrastie na 80% v prípade ropy a v prípade plynu na 90%. V zmysle dohodnutej direktívy, obnoviteľné zdroje v EÚ majú do roku 2020 pokryť tretinu výroby elektriny. Ale v súčasnosti z týchto zdrojov je pokrytých len 13,1% celkovej výroby energie a 17,9% súhrnnej výroby elektrickej energie. Z toho vyplýva, že Spoločenstvo, resp. členské krajiny majú čo robiť, aby dosiahli určený limit. Pritom nemôžeme zanedbať ani realitu, že členské štáty majú veľmi rôznorodé alebo obmedzené možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie. Dôležitým faktorom energetického plánovania je aj šetrenie, resp. efektívnejšie využitie dostupných energetických zdrojov. Cieľom je znížiť spotrebu energie s aplikáciou efektívnejších spôsobov využitia o 20% do roku 2020.

Uvedené fakty a skutočnosť, že dodávky plynu a elektriny sa vyznačujú aj neistotou vzhľadom na politické riziká a v súvislosti s dôsledným znižovaním emisií sa dostáva do popredia – a hlavne z hľadiska zachovania čistoty životného prostredia – využitie jadrovej energie. Popritom Európska komisia vyzýva na udržateľnú výrobu energie z fosílnych palív – tieto zdroje sú naďalej veľmi dôležité.

Ako už viackrát bolo konštatované, jadrová energetika prežíva svoju „renesanciu“. V súčasnosti elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach činí tretinu celkovej výroby elektrického prúdu v EÚ (zásoby štiepného materiálu – uránu – vystačia asi na 85 rokov). V oblasti dodávok energie, vo väčšine členských štátov hrá stále kľúčovú úlohu jadrová energia. Napríklad vo Francúzsku kryje jadrová energia viac ako 40% energetickej potreby krajiny a zabezpečuje 80% výroby elektriny. V Slovenskej republike jadrová energia zabezpečuje asi 24% zásobovania krajiny s primárnou energiou, ale až 57%-mi sa podieľa na výrobe elektrickej energie (do odstavenia bloku V1).

V októbri sme v EP prijali iniciatívnu správu, v ktorej sa zdôrazňuje, že ak majú byť v strednodobom horizonte uspokojené základné energetické potreby v Európe, tak „jadrová energia je nenahraditeľná“. Vzhľadom na to, že tento druh energie je v súčasnej dobe najvýznamnejším zdrojom „čistej“ energie (systematicky monitorované spodné vody, ovzdušie a zrážky), bez rozvoja jadrovej energetiky nie je možné dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov a účinne bojovať proti klimatickým zmenám. Už v marci 2007 (energetický balíček Európskej komisie) Únia potvrdila svoje globálne ciele pre zníženie emisií skleníkových plynov a zníženie závislosti od fosílnych surovín, čo sa dá docieliť len výrazným rozvojom jadrovej energetiky. Napriek „čistote“ a rapídne sa zvyšujúcej (a prísne kontrolovanej) bezpečnosti atómových elektrární, odporcovia sústreďujú svoje útoky na veľké množstvo intenzívneho a dlho žijúceho radioaktívneho odpadu (fragmenty) zo štiepneho procesu palivových článkov, resp. na svetový problém jeho skladovania. Dá sa skonštatovať, že doterajšie riešenia (úložiská) sú vyhovujúce. Na druhej strane medzinárodná vedecká obec a experti už desaťročia vyvíjajú nový spôsob premeny štiepnych produktov s dlhým poločasom rozpadu na krátku životnosť. Je to metóda „neutrónovej transmutácie“, ktorá je veľká fabrika a v laboratórnom zmysle už funguje. V rámci Európskeho spoločenstva by sa perspektívne dalo spoločnými silami vybudovať niekoľko takýchto objektov, ktoré by boli k dispozícii pre každú atómovú elektráreň členských štátov EÚ.

V prípade energetickej situácie SR treba skonštatovať, že je charakteristický nedostatok klasických nosičov energie. Ročná spotreba sa však postupne zvyšuje z 29,4 mld. kWh (2006) na množstvo 38 mld. kWh v roku 2030. Na Slovensku má využitie jadrovej energie významné miesto a jej úloha v budúcnosti sa bude len zvyšovať. Na Slovensku sú veľmi užitočné takmer až 50-ročné skúsenosti v jadrovej energetike. Do odstavenie bloku V1 Slovensko vyrábalo viac elektriny ako spotrebovalo, ba čo viac, blok V2 (Jaslovské Bohunice) dodáva aj tepelnú energiu pre tri mestá (Trnava, Leopoldov, Hlohovec). Nešťastné politické rozhodnutie pred vstupom do EÚ –  ktoré z odborne racionálneho hľadiska nemalo opodstatnenie – znamenalo, že koncom roka 2006 sme museli odstaviť prvý reaktor bloku V1, čo znamená zníženie domácej výroby elektriny o 9,5%. Teraz to znamená, že výroba elektriny práve kryje celoštátnu spotrebu. Odstavením druhého reaktoru v roku 2008 bude mať za následok zníženie výroby elektrickej energie už o 19%, a to znamená, že elektrinu budeme musieť dovážať (v prvom rade je preto nevyhnutné nahradiť odstavenú V1-ku dobudovaním 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach). Pre SR má jadrovo-energetický program rozhodojúcu úlohu, a to nielen z hľadiska energetickej sebestačnosti, ale aj z hľadiska horeuvedených skutočností a záväzkov v rámci ES.

Súčasťou už citovaného energetického balíčka je aj „Jadrový objasňujúci program“ (PINC), ktorý konečne znamená pozitívnu zmenu pohľadu EK na jadrovú energetiku. V Jadrovom objasňujúcom programe je súčasne obsiahnutý aj základ pre diskusiu o rôznych otázkach súvisiacich s jadrovou energetikou, ako napr. bezpečnosť jadrovo-energetických zariadení a ochrana verejnosti. O odhodlanosti EÚ intenzívne rozvíjať jadrovú energetiku svedčí aj nedávne založenie dvoch organizácií:  Technologická platforma udržateľnej jadrovej energie (Sustainable Nuclear Energy Technology Platform – SNETP) a Európske fórum pre jadrovú energiu (European Nuclear Energy Forum – ENEF), ktorého zakladajúce zasadnutie bolo nedávno v Bratislave a záver vyznel veľmi kladne v prospech potreby a rozvoja jadrovej energetiky.

REKLAMA

REKLAMA