Uhlie a korupcia – prípad EBRD

Všetky tri projekty ťažby uhlia a výroby elektriny z uhlia financované Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v Rumunsku, Slovinsku a Srbsku, sú spojené s korupčnými škandálmi. Banka pritom mala rôzne príležitosti informovať sa o týchto korupčných problémoch ešte pred schválením projektov.

Podľa medzinárodnej siete environmentálnych organizácií CEE Bankwatch v roku 2013 finančný svet konečne začal chápať fakt, že ak chceme riešiť klimatickú zmenu, je nutné ponechať väčšinu fosílnych palív, obzvlášť uhlia, pod povrchom. Verejní i súkromní poskytovatelia úverov postupne začali zavádzať obmedzenia na financovanie uhoľných projektov.

V decembri 2013 schválilo vedenie Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) novú stratégiu v sektore energetiky. Okrem iného banka revidovala svoju politiku pre tepelné elektrárne  – EBRD bude krajinám pomáhať v posune od uhlia a plynu tým, že nebude financovať výrobu elektriny z uhlia okrem vzácnych a výnimočných okolností, kedy by alternatívne zdroje energie neboli uskutočniteľné.

V štúdii, ktorú CEE Bankwatch vydali koncom minulého roka sa environmentalisti nevenujú diskusii o klimatických otázkach, ale sledujú ďalší dôvod, prečo by mala byť EBRD ostražitá pri investovaní do uhoľných projektov, a tým je korupcia.

„Nikto netvrdí, že korupcia je jedinečná pre uhlie, ale vzhľadom na to, že Bankwatch dôkladne monitoruje 3 uhoľné projekty schválené EBRD v posledných rokoch – blok 6 Šoštanj v Slovinsku, projekt environmentálneho zlepšenia bane Kolubara v Srbsku a rehabilitáciu elektrárne Turceni v Rumunsku, je alarmujúce, že všetky z nich boli spojené s korupčnými škandálmi,“ uviedla sieť CEE Bankwatch.

Organizácia uznávajú, že predchádzajúce i súčasné vedenie EBRD sa vo svojich príhovoroch pravidelne venuje problému korupcie. V prípadoch, kedy boli do korupčných prípadov zapojení pracovníci banky, žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že by banka zlyhala v rýchlej reakcii po tom, ako sa tieto zistenia objavili.

Avšak v prípadoch, kedy sa objavila korupcia vo firmách financovaných EBRD, ale priamo zapojený nebol žiaden pracovník EBRD, sú výsledky už menej zreteľné. To sa týka práve troch vyššie uvedených financovaných projektov.

„Vo všetkých troch prípadoch mala EBRD rôzne možnosti informovať sa o možných korupčných otázkach pred schválením projektov,“ píše sa v štúdii. „Z pohľadu reputácie a verejného imidžu EBRD, banka sama sebe nijako nepomohla tým, že pokračovala v projektoch, v ktorých národné orgány a dokonca v jednom prípade OLAF uskutočňovali vyšetrovanie korupcie.“

Environmentalisti zdôraznili, že ak chce EBRD presvedčiť skeptickú verejnosť, že je súčasťou riešenia a nie problému, bude musieť posilniť svoje antikorupčné politiky a verejne preukázať, že zavádza náležité opatrenia.

Celú publikáciu v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA