Urýchľovať emobilitu v Európe nie je potrebné

Pri automobiloch zostáva ešte veľký priestor na zlepšenie výkonu tradičnejších technológií pohonu, než sa v snahe znižovať emisie EÚ prepracuje k rozšíreniu elektromobilov. Eberhard Rhein vo svojom príspevku na BlogActive upozornil, že neriešia narastajúci problém upchávania cestných ťahov.

Sto rokov starý interný spaľovací motor sa postupne prestane používať v nadchádzajúcich šiestich dekádach alebo tak. To, že sa tak stane, je úzko spojené s dvoma prekrývajúcimi sa dôvodmi:

  • Ropa bude zriedkavejšia a drahá, takže jazdenie na vozidlách na benzín alebo naftu už nebude viac dostupné;
  • Aby sa úspešne bojovalo s klimatickou zmenou, ku ktorej mobilita prispieva v rozsahu jednej štvrtiny, ľudstvo musí nájsť alternatívne energetické zdroje.

Ale kým sa väčšina nášho dopytu po elektrine pokrýva z fosílnych zdrojov, nie je žiadna ekologická urgentnosť pre implementovanie nevyhnutnej technologickej revolúcie pozemnej dopravy. Takisto nie je ekonomická urgentnosť kým sú e-vozidlá podstatne drahšie a zároveň menej pohodlný pokiaľ ide o dojazd a naťahovanie energie.

Aby sa dosiahol klimatický cieľ EÚ pre rok 2050 znížiť emisie CO2 o 80 percent, európsky sektor dopravy bude musieť znížiť emisie o 60 percent.

To je dosiahnuteľné kombinovaným prístupom

  • ďalšieho zlepšovania palivovej účinnosti spaľovacích motorov;
  • kombinovaním efektívnych dieselových a elektrických motorov napájaných zo siete;
  • zlepšovaním technológie batérií so zreteľom na to, urobiť ich ľahšími, lacnejšími a zdvojnásobiť ich dojazd bez opätovného dobíjania.

V súčasnosti musí priemerné nové auto v Európe vypúšťať menej než 127 g CO2/km. Pre porovnanie, u najnovších modelov hybridných dieselových áut napájaných zo siete je to 50 g/km. Tento veľký rozdiel demonštruje obrovský potenciál pre vyššiu palivovú účinnosť prostredníctvom technológie dieselového a hybridného motora.

EÚ by sa preto mala zamerať na oveľa prísnejšie emisné štandardy pre nové autá, za súčasného ponechania nevyhnutnej úľavy výrobcom pre prispôsobenie sa a technologické zlepšenie, povedzme 95 g do roku 2020, 70 g do roku 2025 a 50 g do roku 2030. Implementovaním takejto strednodobej cestovnej mapy by sa EÚ do roku 2030 prepracovala ku kompletne zrenovovanému vozovému parku, čo by umožnilo znížiť emisie CO2 z cestnej dopravy približne na polovicu.

Plne elektrické autá zostanú najpravdepodobnejšie až do roku 2030 výnimkou, s využitím v zásade ako vozidlá v meste a na špeciálne účely. Ich podiel na trhu  pravdepodobne nepresiahne 10 % u nových vozidiel, čo je v poriadku, keď uvážime, že viac než polovica elektriny v EÚ sa bude stále vyrábať v elektrárňach na fosílne palivá.

Táto analýza vedie k piatim politickým záverom pre EÚ:

  • Sprísniť štandardy palivovej efektívnosti pre osobné a komerčné vozidlá. Tie poskytnú vplyvné stimuly pre zlepšenie technológií batérií, uskladnenia a motorov.
  • Stanoviť cieľ 40 percent pre podiel elektriny vyrobenej z nefosílnych zdrojov do roku 2030.
  • Vyrokovať porovnateľné ciele pre automobilovú a palivovú účinnosť a nefosílnu výrobu elektriny s USA, Čínou, Japonskom, Kóreou a Brazíliou, aby boli opatrenia EÚ klimaticky relevantné globálne.
  • Vyvarovať sa od poskytovania špecifickej podpory výskumu, nie to ešte prémií pri nákupe elektrických vozidiel. Členské štáty by nemali mať zábrany tak konať, ak to bude nevyhnutné pre udržanie technologického vývoja s konkurenčnými krajinami, predovšetkým Čínou.
  • Presadzovať efektívne systémy verejnej dopravy ako prednostnú prioritu, keďže e-mobilita neprináša odpoveď na stále rastúce zápchy v mestách a na diaľniciach.

Pozadie

Eberhard Rhein je bývalým predstaviteľom Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy. vyučuje na Stredomorskej akadémii pre diplomatické štúdiá na Malte.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA