USA a EÚ by mali do roku 2025 stanoviť prísnejšie štandardy efektívnosti palív

V snahe bojovať s klimatickou zmenou by mali Spojené štáty a Európska únia stanoviť vyššie štandardy palivovej efektívnosti pre automobily. Podľa Eberharda Rheina by mali takisto spolupracovať s regulačnými agentúrami z ďalších krajín s cieľom vytvoriť harmonizované svetové štandardy.

Autorom tohto komentáru je Eberhard Rhein, bývalý predstaviteľ Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy a lektor ekonomických politík na Stredomorskej akadémii pre diplomatické štúdiá na Malte.

„Osobné autá sú zodpovedné za takmer 10 % svetových emisií CO2. Vzhľadom na rýchlo rastúce množstvo motorových vozidiel na svete, predovšetkým v Ázii, treba naliehavo riešiť tento zdroj kliamtickej zmeny.

Existujú dve vzájomne sa doplňujúce cesty riešenia tejto záležitosti: prostredníctvom zdanenia benzínu a štandardov pre spotrebu/emisie z palív.

USA sa tradične spoliehajú na štandardy. Začali v 70. rokoch stanovením povinných noriem pre emisie CO2 pre autá a vozidlá s ľahkou hmotnosťou. To donútilo americký automobilový priemysel zmeniť dizajn svojich motorov/áut a viedlo k zvýšeniu palivovej efektívnosti flotily amerických áut o približne 70 % v priebehu posledných štyridsiatich rokov, čím sa zúžila kedysi obrovská medzera s európskymi autami.

Naopak, Európa tradične ako hlavný politický nástroj uprednostňuje zdaňovanie. Veľmi vysoké spotrebné dane na benzín primäli výrobcov konštruovať menšie autá, s polovičnou spotrebou v porovnaní s americkými vozidlami.

V roku 2009 EÚ prvýkrát stanovila právne záväzné štandardy emisií CO2, ekvivalent kritéria palivovej efektívnosti.

Štandardy palivovej efektívnosti sú účinnejším nástrojom pre zníženie spotreby benzínu a emisií CO2 ako dane na benzín: zákazníci sú voči cenám benzínu nevnímaví; reagujú len pomaly, predovšetkým pri kúpe nového auta s účinnejším využitím paliva. Na rozdiel od toho normy palivovej efektívnosti nútia výrobcov vyvíjať autá s nižšou spotrebou benzínu.

Americká vláda v súčasnosti pripravuje nové štandardy platné po roku 2025. V máji 2010 pozval prezident Obama dve agentúry zodpovedné za stanovenie štandardov (EPA a NHTSA) aby „vyrobili novú generáciu čistých vozidiel“. Od vtedy prebiehajú konzultácie sa priemyslom a ďalšími zúčastnenými stranami pri skúmaní potenciálu pre podstatne prísnejšie štandardy.

Ich najambicióznejší predstavený scenár požaduje normu spotreby menej ako 5 litrov na 100 km, v porovnaní so súčasnou 8 litrov na 100 km. Dosiahnutie priemernej spotreby menej ako 5 litrov na 100 km u všetkých nových vozidiel v USA by znamenalo revolúciu, dosiahnuteľnú len prostredníctvom rozsiahleho využívania elektrických motorov.

Agentúra na ochranu životného prostredia plánuje vydať svoje konečné uznesenie do 1. júla 2012, tesne pred začiatkom prezidentskej volebnej kampane.

EÚ je v procese implementácie svojej normy do roku 2015 na úrovni 120 g/km emisií CO2, čo korešponduje s palivovou efektívnosťou asi 6 litrov na 100 km. Dovtedy by s tým mali byť v súlade celá nová flotila áut alebo bude nasledovať platenie pokút.

Pre rok 2020 EÚ určila cieľ 95 g/km, ktorý sa má potvrdiť v roku 2013. Bolo by to blízko najambicióznejšieho scenáru USA pre rok 2025.

EÚ by nemala čakať až do roku 2013 na potvrdenie kritéria pre rok 2020 a určiť cieľ pre obdobie 2025-30. Tým sa uľahčia ohromné úpravy, ktoré európsky automobilový priemysel čakajú. Keďže trvá viac ako 10 rokov plne zahrnúť štandardy palivovej efektívnosti do celej flotily vozidiel, regulačné úrady a priemysel musia spolupracovať ruka v ruke v dlhodobej perspektíve.

Dnes by malo byť možné usilovať aj o globálne harmonizované normy palivovej efektívnosti medzi hlavnými producentskými krajinami. S týmto cieľom by mala Komisia pozvať regulačné agentúry z krajín ako USA, Čína, Japonsko, Kórea, India a Brazília na výmenu názorov štandardov emisií palív po roku 2020. Tým sa by sa konkrétne prispelo k spoločnej výzve klimatickej zmeny.“

REKLAMA

REKLAMA