Vzťahy EÚ – Rusko po septembri 2007

V septembri 2007 predstavila Európska komisia ďalší balíček liberalizácie energetického sektora. Jeho súčasťou je aj tzv. recipročná klauzula. Rusko neskrývalo prekvapenie z takéhoto návrhu. Rastúca „kríza dôvery“ ohrozuje vzťahy oboch partnerov v oblasti obchodu so zemným plynom, čo však neznamená, že problémy musia nevyhnutne zájsť až do stavu, ktorý možno označiť za „krízu.“ Tvrdí to vo svojej štúdii CERA.

Septembrová štúdia, pomenovaná „Zabezpečenie budúcnosti: Učinenie nezávislého fungovania rusko-európskeho plynu“, identifikuje „fundamentálne zmeny“ v Rusku, EÚ a v sektore tamojšieho plynárenstva. Autori označujú stav ako „partnerstvo rozlučujúci.“

Otázka vzájomnej závislosti medzi Ruskom a Európou v oblasti obchodu so zemným plynom je z hľadiska oboch ekonomík „integrálnou“ a z dôvodu „konkurencie, bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti“ životne dôležitou.

CERA sa domnieva, že „udržateľnosť, efektivita a bezpečnosť“ energetických dodávok do EÚ nebude môcť byť úplne dosiahnutá iba redukciou závislosti na dodávkach zemného plynu z Ruska. Podľa autorov je schodnejšou a lepšou cestou vytvorenie „opatrnej a kooperatívne riadenej vzájomnej závislosti medzi Európou a Ruskom.“

„Fundamentálne zmeny“, ktoré sa dostávajú do popredia v rámci aktuálne vzrastajúceho znepokojenia, sú definované nasledovne:

  • Zmeny v Rusku: Nevyhnutný prílev investícií v širokom rozsahu do nálezísk zemného plynu a plynovodnej infraštruktúry. Šlo by vôbec o prvé takéto finančné stimuly „od čias sovietskej éry.“ Silná ekonomika „podporila“ centralizovaný štát, ktorý vníma energetiku ako kľúčový element v prostredí medzinárodných vzťahov.
  • Zmeny v Európe: Nová agenda EÚ v sebe zahŕňa silné napredovanie v liberalizácii plynárenského a elektro-energetického priemyslu. Kľúčovou je zároveň environmentálna udržateľnosť. Preto sa do popredia čoraz viac dostávajú obnoviteľné zdroje, konzervácia energií a nižšia miera produkcie skleníkových emisií.
  • Zmeny v plynárenskom priemysle: Plynárenstvo prestáva mať regionálny charakter a stáva sa globálnou agendou.

Analýza ďalej identifikuje hlavné riziká vyplývajúce z uvedených zmien:

  • Európa: obavy vyplývajúce z bezpečnosti transportu energetickej suroviny, „nad-závislosti“ a iných otázok – napríklad budúcich monopolov na export a dodávku suroviny.
  • Rusko: regulačné riziká vyplývajúce z energetickej politiky EÚ, diskriminácia ruských záujmov v Európe a export európskej politiky aj za hranice členských krajín EÚ.

CERA uzatvára, že ruský export plynu do Európy je „nákladovo efektívny, spoľahlivý a výhodný pre všetky strany.“

Správa odporúča prijatie niekoľkých krokov, ktoré by zabezpečili „realistickú a udržateľnú vzájomnú závislosť“ medzi Európou a Ruskom:

  • Opatrné ohodnotenie dopadov septembrového návrhu liberalizácie energetiky, energetickej bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti.
  • Príprava revízie pomerov a pravidiel v ruskom plynárenskom priemysle po tom, čo bude po voľbách v roku 2008 zostavená nová ruská vláda.
  • Rešpektovanie národnej suverenity na vytvorenie priaznivých podmienok pre cezhraničné investovanie a manažment tranzitných otázok v tretích krajinách.
  • Spolupráca v oblastí rizík spojených s tranzitom, vrátane vytvorenia multilaterálneho konzorcia spravujúceho plynovod. Jeho súčasťou by mala byť aj Ukrajina.

Úplné znenie tlačovej správy k analýze v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA