“Z Ruska s plynom”

Autorka vo svojom článku vysvetľuje, že európska závislosť na energetických dodávkach z Ruska bude v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte problémom.

Hildegard von Liechtenstein sa vo svojej štúdii pokúsila odpovedať na dve otázky:

  • Naozaj čelí Európa enormným problémom spojeným s energetickými dodávkami?
  • Aká je pravdepodobnosť úplnej závislosti na Rusku ako hlavnom energetickom dodávateľovi Európy?

Jedným z jej hlavných záverov je, že existuje vynárajúca sa „silná priepasť“ a súčasná politika je jednou z jej hlavných príčin. A to aj napriek tomu, že krajiny EÚ v súčasnosti nečelia nedostatku energií. Autorka predpovedá, že do roku 2030 budú energetické úspory Európy činiť približne 1800 TWh (terawatthodín). Ďalej tvrdí, že takýto stav bude mať svoje korene vo fiškálnych opatreniach, ekologických potrebách, investíciách, politickej premenlivosti a v geopolitických rizikách.

Von Liechtenstein zároveň zdôrazňuje, že európsky výrobný sektor, zvlášť ten nemecký, je závislý predovšetkým od dodávok primárnych energií. To znamená, že Európa sa stáva čím ďalej tým viac závislou na spoľahlivosti ruských dodávok. V texte sa píše, že Európa si musí uvedomiť, že „do roku 2030 budú len dvaja čistí importéri energií, Európa a Ázia, a budú len dvaja čistí exportéri, Rusko a Blízky východ.“ Túto narastajúcu energetickú závislosť Európy na Rusku zhoršujú aj nové ruské aliancie s inými exportérmi energií. Príkladom toho je partnerstvo ruského Gazpromu a alžírskej skupiny Sonatrach.

Autorka konštatuje, že „nerealistické“ európske ciele na zníženie skleníkových emisií o 20% do roku 2020 prinesú členským krajinám nemierne náklady, či už finančné, časové alebo vo forme zasahovania do osobnej slobody. Rovnako budú tieto kroky znamenať nárast podpory Bruselu obnoviteľným zdrojom energií. Na záver načrtáva východisko: „Jadro nie je jediným riešením, ale bez neho nejestvuje žiadne riešenie.“


Plné znenie analýzy v anglickom jazyku môžete nájsť na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA