Zahraničná politika EÚ a jej dopady na vytvorenie energetickej únie

Nové zásobovacie trasy majú zmysel len vtedy, keď sa budú vyhýbať nestabilným miestam.

Príchod tankera na LNG do francúzskeho prístavu Fos-sur-Mer
Príchod tankera na LNG do francúzskeho prístavu Fos-sur-Mer. Zdroj: Európska komisia

Oblasť energetiky je pre EÚ jednou z kľúčových tém. Komisia označuje vytvorenie energetickej únie za svoju prioritu. Snaha viac previazať energetické sektory jednotlivých členských štátov však naráža na dva základné problémy. V prvom rade sa súčasná energetická stratégia Únie zameriava na zabezpečenie a rozšírenie dodávok dovážaného plynu, druhou prekážkou je ukrajinská kríza. Ako vonkajší problém navyše do témy vstupujú aj čoraz intenzívnejšie debaty o zmene klímy.

V súvislosti s touto témou došlo k schváleniu klimaticko-energetického balíčka. Úniu zaväzuje, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov o 40 percent, zvýši podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov na najmenej 27 percent a navyše zvýši energetickú účinnosť o minimálne 27 percent. Ďalším dôležitým dokumentom pre plánovaný vznik energetickej únie je Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Tá načrtáva päť rozmerov, ktoré sú dôležité nielen pre založenie, ale aj následné fungovanie energetickej únie. Popri vytvorení plne integrovaného európskeho trhu s energiou, témy energetickej bezpečnosti a účinnosti sem patria aj dekarbonizácia hospodárstva a dôraz na vývoj a inovácie. Predpokladom efektívnosti daného plánu je možnosť spoľahnúť sa na ostatné členské štáty v dobe krízy. Komisia preto navrhuje takú legislatívu, ktoré by členské štáty zaväzovala k tomu, aby poskytli plyn susednému štátu v momente, keď bude mať problémy so zdrojmi. Taký postup by bol logický, keďže päť členských štátov je plne závislých na dovoze plynu z Ruska.

Diverzifikácia zdrojov sa teda javí ako krok správnym smerom. Nové zásobovacie trasy majú však zmysel len vtedy, keď sa budú vyhýbať miestam nestabilným z bezpečnostno-politického hľadiska. Navyše je potrebné zvážiť investície do regiónov ako blízky východ či severná Afrika. Únia sa ďalej bude musieť vysporiadať s problematikou zladenia technických a politických požiadaviek a venovať pozornosť komerčným záujmom, ktoré môžu byť v rozpore s jej zahraničnou politikou. Okrem toho by len samotné vytvorenie energetickej únie prinieslo celý rad zmien, ktoré by si vyžadovali komplikovanú koordináciu zo strany Bruselu vo všetkých 28 štátoch Únie.

Celé znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty.

EVROPSKE_HODNOTY_120x88

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA