Zbožné prianie neurobí energiu v Európe cenovo dostupnou

Kým bude Európska únia jednostranne presadzovať klimatické ciele, zatiaľ čo ostatní svetoví hráči tento smer nebudú nasledovať, bude trpieť dôsledkami z hľadiska konkurencieschopnosti, tvrdí europoslanec Jacek Saryusz-Wolski.

„Bezpečnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť – táto trojica určuje ciele európskej energetickej politiky. V rámci jej implementácie ale existuje vnútorná nekonzistentnosť. Obzvlášť v čase krízy môže byť tak veľmi pokrivený prístup obzvlášť nákladný z hľadiska rastu a pracovných miest. Tiež môže viesť k oslabeniu európskej externej politiky, najmä na Východe.

Európska únia definuje energetickú bezpečnosť ako stav, kedy sa dopyt po energii poskytuje z domácich alebo externých zdrojov a strategických zásob za ´ekonomicky primerané ceny, použitím diverzifikovaných, stabilných a prístupných energetických zdrojov´.

Energetická politika by teda mala zaistiť bezpečnosť dodávok energie, ktorá je udržateľná, bez príliš nepriaznivého dopadu na životné prostredie, za ceny konkurenčné, čiže prijateľné pre občanov a priemysel, ktoré umožňujú súťažiť v rámci globálneho hospodárstva.

Tieto tri ciele sú však vzájomne nekonzistentné, aj kvôli stále väčšej role drahých obnoviteľných zdrojov, ktoré nevyhnutne vedú k stále vyšším cenám energie. Kým bude Európska únia jednostranne presadzovať len klimatické ciele, zatiaľ čo iní globálni hráči tento proces nenasledujú, bude trpieť dôsledkami pokiaľ ide o konkurencieschopnosť.

Zároveň Únia naplno nevyužíva potenciál integrovaného trhu s energiami a spoločnej externej energetickej politiky. Potenciál pre zníženie cien prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a dodávateľských trás a lacnejšieho energetického mixu obsahujúceho  bridlicový plyn, nie je realizovaný. Navyše kvôli interným a externým nedostatkom robí európska energetická politika len málo pre zmiernenie zložitej situácie tých krajín Európskej únie, ako je Litva alebo Poľsko, ktoré sú závislé na jednom externom dodávateľovi a ktorý ich núti platiť nadmerné, monopolistické ceny za plyn. V čase krízy to má obzvlášť negatívne dôsledky spôsobujúce nižší hospodársky rast a stratu pracovných miest naprieč Úniou.

Dosiaľ sú ciele európskej klimatickej a energetickej politiky reflektované  v stratégii 20-20-20, ktorá predpokladá, že do roku 2020 stúpne energetická efektívnosť v EÚ o 20 %, zároveň budú obnoviteľné zdroje tvoriť 20 % energetického mixu a emisie sa znížia o rovnakých 20 %.

Zatiaľ čo tieto opatrenia je možné merať, implementovať a vykonávať, konkurencieschopnosť európskych trhov s energiami, t.j. úroveň cien, zostáva len o niečo viac než zbožným želaním. Tomuto cieľu sa nenadelili žiadne výkonné mechanizmy ani cieľ, dokonca ani indikatívny ukazovateľ. Konkurenčná a dostupná energia je preto cieľom politiky Únie s čisto deklaratívnou, a teda zbožnou, povahou.

Prečo teda nevytvoriť aj politický cieľ o znížení cien energií do roku 2020, a tiež napríklad analogicky o 20 %, aby sa obnovila rovnováha medzi troma cieľmi európskej energetickej politiky a dala sa na rovnaký základ s orientáciou klimatickej politiky. Vyústilo by to do politickej vyváženosti poháňajúcej plnú integráciu európskeho vnútorného trhu s energiou a viedlo k diverzifikácii a demonopolizácii externého stanovenia cien. Navrhujem takýto cieľ pre redukciu úrovne cien v mojich dodatkoch k správe Európskeho parlamentu o vnútornom energetickom trhu.

Rozvinutie politickej orientácie v tejto oblasti je obzvlášť dôležité vzhľadom na fakt, že v roku 2012 Európania platili za plyn päťkrát viac ako Američania a ceny energie stúpli v rokoch 2005-2012 o rekordných 27 % – viac než v ktorejkoľvek inej rozvinutej ekonomike. Ako môže byť v takomto geo-energetickom kontexte Únia konkurencieschopná vis-à-vis Spojeným štátom a iným rastúcim ekonomickým mocnostiam, ktoré sa tešia z oveľa nižších cien energie a zostávajú ľahostajné voči výzvam o globálnej klimatickej solidarite?

Túto otázku si kladie priemysel, ekonomické kruhy Únie, rovnako ako Európsky parlament. Spotrebitelia si tiež začínajú tento problém uvedomovať s tým, ako pokračujú v boji s dôsledkami krízy.

Aby bola Európska únia globálne konkurenčnou ekonomikou, spoločné akcie sú imperatívom. Aby sa zrealizovala spoločná vonkajšia zahraničná politika, ku ktorej som vyzýval už v roku 2007 v správe Európskeho parlamentu k rovnakej otázke, je potrebné dokončiť konkurenčný a bezpečný energetický trh. Potrebujeme spoločné rokovania, nakupovanie a infraštruktúru. Takéto kroky by mohli posilniť existujúce nástroje európskej energetickej politiky, ako je Tretí energetický balík, Európske energetické spoločenstvo, rovnako ako špecializované kapitoly asociačných a partnerských dohôd. Ako súčasť práce Európskeho parlamentu pri integrácii vnútorného energetického trhu som pozornosť presunul na potenciál spoločných investícií do externej diverzifikačnej infraštruktúry a vytvorenia Agentúry Únie pre spoločné nakupovanie, aby pôsobila ako protiváha externej monopolistickej pozície dodávateľa. To by potom viedlo k zníženiu cien energie a zvýšenia energetickej konkurencieschopnosti, a tým podpory ekonomického oživenia.

V čase hospodárskej krízy je viac než inokedy dôležité čerpať z potenciálu opatrení, ktoré sú k dispozícii, mohli by pomôcť podporiť oživenie, viedli k efektívnejšej integrácii trhu a opätovne etablovali Európu ako konkurenčnú silu v rámci globálnej ekonomiky. Ako jasne ukazuje tohtoročné odmietnutie návrhu o backloadingu zo strany Európskeho parlamentu a zameranie Európskej rady na obnovu ekonomického rastu prostredníctvom spoločnej energetickej stratégie, v Bruseli dozrieva nová orientácia klimatickej a energetickej politiky. Taká, ktorá je vyrovnanejšia, vedomá si sociálnych a politických, nielen ekonomických, dôsledkov. Taktiež rastie povedomie o dôsledkoch unilaterálnej snahy o dosiahnutie, nech už akokoľvek správnych, klimatických cieľov, keď globálne rokovania pravdepodobne nenaplnia očakávania.

Ide o nový impulz pre spoločnú energetickú politiku, ktorý môže pomôcť európskemu projektu v širšom kontexte, kedy v čase krízy je Únia čoraz viac rozpoltená krátkodobými národnými záujmami. Táto cesta môže byť presne to, čo Európska únia práve teraz potrebuje viac než inokedy – pozitívnou energiou.“

Pozadie

Jacek Saryusz-Wolski je poľským europoslancom a podpredsedom Európskej ľudovej strany (EPP). 

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA