Zraniteľnosť a vyjednávacia sila vo vzťahoch EÚ-Rusko v oblasti plynu

Táto analýza sa skladá z troch samostatných štúdií. Každá z nich sa zaoberá vybranými otázkami politiky zemného plynu a bezpečnosti dodávok do Európy. Zastrešujúcimi témami sú zraniteľnosť (voči prerušeniam dodávok a cenovej sile dodávateľa) a fragmentácia, a tiež možnosti ako ich prekonať, predovšetkým prostredníctvom vzájomných prepojení a konsolidáciou vyjednávacej sily.

Prvá časť sa venuje niektorým ekonomickým dopadom a následným reakciám na prerušenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu v januári 2009. Autori zdôrazňujú, že pri zmierňovaní dôsledkov plynovej krízy hrali veľkú úlohu odčerpávanie nahromadených zásob a redistribúcia medzi krajinami.

Prehľadne sú zosumarizované reakcie jednotlivých krajín na prerušenie dodávok. Najviac postihnutou krajinou bolo Bulharsko, ktoré zaznamenalo 100-percentný výpadok dovozu komodity cez Ukrajinu a bolo bez možnosti diverzifikácie dodávok. Zásoby plynu mu stačili na 2-3 dni a pokryli asi 35% dopytu, alternatívne palivá vystačili asi na 20 dní.

Druhou najviac zasiahnutou krajinou bolo Slovensko, ktorého výpadok bol, aj vzhľadom na neexistujúcu diverzifikáciu trás, na úrovni 97%. Zásobníky plynu umožňovali uspokojiť 76% dopytu počas niekoľkých týždňov a situácii malo pomôcť i spustenie spätného toku z Českej republiky ku konci krízy.

Aj v dôsledku tejto skúsenosti Európska komisia výraznejšie spolufinancovala ďalší rozvoj vzájomných plynovodných prepojení či úpravu infraštruktúry na reverzné toky.

V druhej časti autori skúmajú súčasný stav vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou v sektore plynu, pričom dôraz sa kladie na perspektívu Kyjeva a nedávny politický vývoj u našich východných susedov. Autori dochádzajú, okrem iného, k záveru, že podmienenosť ďalšej energetickej spolupráce zo strany EÚ by mohla podporiť ďalšie domáce reformy a zmenu autoritárskych tendencií na Ukrajine.

Vzhľadom na veľké rozdiely v dovozných cenách za plyn a podmienkach bilaterálnych dohôd, poskytuje tretia časť argumenty pre konsolidovanú nákupnú silu a zvýšenie vyjednávacej pozície v podobe konceptu Agentúry EÚ pre nákup plynu. Použitá je matematická simulácia a teória hier pri dvojstrannom vyjednávaní podnikov s monopolným dodávateľom a izolovanými nákupcami.

Autori dochádzajú k záveru, že pri kombinácii aliancie nákupcov a diverzifikačných opatrení by sa prekonala izolácia zainteresovaného štátu a tretích strán, predovšetkým v prípade strednej a východnej Európy.

Celú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Edward Hunter Christie je ekonóm a odborník na energetickú bezpečnosť. V súčasnosti pôsobí na Pan-európskom inštitúte (PEI) vo Fínsku.

Spoluautormi štúdie sú Pavel K. Baev a Volodymyr Golovko.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA