Európske odvetvie elektriny z jadra – trendy a príležitosti

Naplnenie energetických potrieb a zároveň dosiahnutie bezpečnosti dodávok i minimalizácia emisií uhlíka sú kľúčové výzvy, ktorým čelí väčšina krajín. Hoci podpora pre jadro v Európe je opäť na vzostupe, význam, ktorý mu jednotlivé krajiny pripisujú, sa značne líši.

Zatiaľ čo niektoré krajiny nie sú ochotné podstúpiť súvisiace riziká a postavili sa proti jadru, ako napríklad Belgicko, Nemecko, ŠvajčiarskoTaliansko. Iné mu zostávajú oddané, medzi nimi Slovensko, Francúzsko, Veľká Británia, Španielsko, Holandsko, Fínsko, Rumunsko a ďalšie.

„Napriek environmentálnym rizikám, ukazuje jadrová energia potenciál znížiť emisie a závislosť na fosílnych palivách, a preto bude v roku 2020 hlavným prispievateľom do európskeho energetického mixu,“ uvádza sa v správe, ktorú koncom minulého roka zverejnila konzultačná spoločnosť Frost & Sullivan.

Autorka správy dodala, že v prípade marginalizácie energie z jadra je nepravdepodobné, že Európa splní svoje klimatické ciele.

V analýze s názvom Európsky sektor elektriny z jadra – trendy a príležitosti sa poukazuje na to, že napriek nehode v japonskej elektrárni Fukušima Daiči v marci 2011, je počet dnes budovaných reaktorov „stále vyšší ako počas posledných dvoch desaťročí“.

„Je ťažké si predstaviť postupné odstránenie elektriny z jadra v Európe z jej energetického mixu, aj napriek antagonistickému postoju krajín ako Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko a Belgicko, kde sú pravdepodobné embargá na ďalší rozvoj atómovej energie. Elektrina z jadra bude hrať aktívnu rolu vo výrobe energie v Európe a pri napĺňaní environmentálnych cieľoch regiónu,“ zdôraznila Neha Vikash, analytička spoločnosti pre energetiku.

Výstavba i predlžovanie prevádzky

V správe sa poukazuje na to, že krajiny budú okrem budovania nových elektrární, tlačiť na zlepšovanie štandardov bezpečnosti v jadrovej energetike. V priebehu nasledujúcich 20 rokov má mať navyše pre reťazec dodávok elektriny oveľa väčší význam predĺženie prevádzky jadrových elektrární než samotná výstavba nových zariadení. Predlžovanie prevádzky je pravdepodobné najmä na elektrárňach s kombinovanou výrobnou kapacitou 132 GWe.

Podľa údajov za rok 2011 sa totiž vek reaktorov po celom svete pohyboval najčastejšie v rozmedzí 25 až 32 rokov prevádzky. Až takmer 200 blokov malo prejsť rozsiahlymi procesmi údržby.

 

Zdroj: IAEA/Analýza Frost & Sullivan

Neha Vikash uviedla, že výroba elektriny z jadra sa v Európe do roku 2020 zvýši na 3832 TWh.

„S tým ako Európa zvažuje svoje dekarbonizačné možnosti, jadrová energia zostane prvoradým kandidátom,“ píše sa v správe. „Zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) by potenciálne mohlo znížiť závislosť na uhlí a plyne. Avšak táto technológia je stále v štádiu zrodu a došlo k implementácii len pár demonštračných projektov.“

Znižovanie závislosti na fosílnych palivách

V analýze sa tiež sleduje potenciál pre rozvoj iných zdrojov energie.

„Obnoviteľné zdroje predstavujú najlepšiu dohľadnú možnosť, ale sú nákladovo náročné,“ píše sa v správe. „Navyše nie je možné, aby pred nasledujúcou dekádou, obnoviteľné zdroje kompenzovali škálovo rozsiahlu produkciu energie, ktorú v súčasnosti podporujú nukleárne zdroje.“

Do roku 2020 sa očakáva výrazný pokles produkcie elektriny z uhlia a ropy. Podľa autorky správy Frost & Sullivan sa Európa sústredí na znižovanie závislosti na fosílnych palivách.

„Závislosť na zahraničnom dovoze, najmä na plyne z Ruska, je politicky náročná. Preto bude jadrová energia medzi málo alternatívami, ktoré Európe zostávajú na to, aby splnila svoje energetické potreby v priebehu napĺňania svojich cieľov v oblasti klimatickej zmeny,“ dodala.

 

Zdroj: Frost & Sullivan

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA