Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa, odporúčania pre Slovensko

Výsledkom série workshopov, ktoré sú súčasťou projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa je séria odporúčaní pre Slovensko ako ciele európskej stratégie naplniť. Projekt realizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI.

Stanislav Sipko, SOVVA – Iniciatíva Inovácia v Únii: "Slovenská republika podľa oficiálne rétoriky posledných štyroch vlád považuje vedu a inovácie za svoju prioritu. Skutočnosť sa však od rétoriky výrazne líši a v oblasti oficiálnych indikátorov – či už na strane vstupuj, ako je miera financovania, alebo na strane výstupu ako napríklad počet patentov – patríme medzi najslabšie štáty Európskej únie. Pritom použiť vedu a inovácie ako stabilný pilier rozvoja spoločnosti si nevyžaduje až tak veľa. V prvom rade by to mala byť kontinuálna stabilná a predvídateľná národná stratégia akceptovaná celým politickým spektrom, keďže rozvoj vedy a inovácií si vyžaduje stabilitu. Toto je hlavný problém slovenskej vedy a inovácií, ktorý by mala riešiť vláda SR spoločne s Národnou radou SR. Každý krok vo vede a inováciách na mikroúrovni – t- j- úrovni samotných podnikov, resp. vedeckých inštitúcií – je behom na dlhé trate. Pokiaľ bude aj naďalej každá nasledujúca vláda, tak ako doteraz posledné tri, zakaždým začínať odznova reformu vedy a inovácií a nikdy ju nedokončí, rozvojový potenciál týchto oblastí pre Slovensko bude tak ako doteraz paralyzovaný."

Michal Fedák, SAIA – Iniciatíva Mládež v pohybe: "(Príspevok) pomenúva problémové oblasti pri budovaní kvality slovenského vysokoškolského vzdelávania, ktorými sú najmä masifikácia vzdelávania, slabá prepojenosť na prax a nízky dôraz na vlastnú kvalitu. V oblasti mobilít sa konštatuje problém Slovenska ako exportnej krajiny. Príspevok načrtáva možné opatrenia, tak na úrovni štátu, ako aj samotných vysokých škôl, ktorými by sa stav dal vylepšiť, konkrétne práca s absolventmi, a tak získaná spätná väzba z praxe, zvýšenie flexibility pri zmenách študijných programov s ohľadom na potreby praxe, potreba profilovať bakalársky stupeň ako štúdium pre prax, nástroje na zatraktívnenie vysokých škôl pre zahraničie, nevyhnutnosť vytvorenia stratégie internacionalizácie vysokého školstva, nevyhnutnosť podpory aktívneho marketingu a pod." 

Peter Druga, nezávislý konzultant – Iniciatíva Digitálna agenda pre Európu: "Slovensko dlhodobo zaostáva za priemerom Európskej únie vo väčšine základných štatistických ukazovateľov mapujúcich rozvoj digitálnej agendy (predtým informačnej spoločnosti) formou európskeho benchmarkingu. Digitlna agenda má výrazný nadsektorový charakter, zasahuje všetky sektory a sféry spoločnosti. Príspevok pomenúva najzávažnejšie problémy v jednotlivých oblastiach. Detailnejšie sa však zameriava najmä na problémy v oblasti e-governmentu, iteroperability a rozvoja broadbandu (vysokorýchlostného internetu) vo vidieckych oblastiach, ktoré sú vo všeobecnosti identifikované ako najzávažnejšie, a to aj z tohto dôvodu boli predmetom špecializovaného workshopu v rámci tohto projektu. Príspevok taktiež načrtáva možné opatrenia pre každú oblasť na úrovni štátu, ale aj jednotlivých aktérov, kompetenčne zodpovedných za implementáciu a riešenie problémov v rôznych oblastiach digitálnej agendy. Nepripravenosť jednotlivých inštitúcií zapojiť sa do európskeho digitálneho priestoru v dohodnutých termínoch a kvalite spôsobí ďalšie zaostávanie Slovenska, znemožní slovenským občanom i podnikateľom benefitovať z výhod európskeho digitálneho trhu a bude brzdiť aj Ďalšie celoeurópske napredovanie. Uvedené riešenia by mali pomôcť k zlepšeniu súčasnej nepriaznivej situácie. V závere sú uvedené aj nevyhnutné centrálne koordinačné opatrenia, ktoré by mali odstrániť doterajšiu absenciu kľúčových národných dokumentov a naštartovať tak proces systematického a permanentného rozvoja digitálnej agendy na úrovni štátnej správy, regionálnych i miestnych samospráv, mimovládneho i súkromného sektora ako aj na úrovni jednotlivcov v kontexte európskeho trendu."

Tatiana Kluvánková-Oravská, CETIP – Iniciatíva Európa efektívne využívajúca zdroje: "Problematika ochrany životného prostredia je jednou z tých oblastí, ktoré sú zasadným spôsobom ovplyvňované spoločným priestorom Európskej únie. Či už je to samotná environmentálna politika a legislatíva únie, sektorové politiky, alebo vplyvy komplexných snáh definovať strategické ciele založené na integrácii ekonomických, sociálnych a environmentálnych faktorov. Stratégia Európa 2020 predstavuje v tomto smere Ďalší kvalitatívny posun, ktorý má a bude mať vplyvy na rôzne aspekty tvorby a implementácie politík a programov v Slovenskej republike. V kapitole sa zameriame na analýzu stavu, prognózy vývoja životného prostredia a z nich vyplývajúce potreby nových vízií  formulujúcich ciele stratégie Európa 2020. Kľúčové otázky sú, aká bude meniaca sa Európska únia, čo by malo priniesť zameranie na definované kvality rastu, čo z toho vyplýva pre Slovensko a kde sa v tomto procese nachádzame. V druhej časti kapitoly sa zameriavame na oblasti, ktoré sú z hľadiska životného prostredia a cieľov definovaných v stratégii dôležité. Sú nimi územné plánovanie, zmena klímy, energetika a sociálna inklúzia a práca. V záverečnej časti kapitoly sa zameriavame na hodnotenie slovenských cieľov v kontexte výziev, ktoré pred nami stoja, a na odporúčania na zlepšenie stavu." 

Róbert Kičina, PAS – Iniciatíva Priemyselná politika vo veku globalizácie: "Príspevok predstavuje národné priority hlavnej iniciatívy Priemyselná politika vo veku globalizácie, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020. Sú nimi: podnikateľské prostredie a podpora malých a stredných podnikov, ochrana duševného vlastníctva, administratívne zaťaženie a kvalita právnych predpisov a budovanie priemyselnej a vedomostnej základne. Identifikuje súčasný stav v oblastiach, ktoré podmieňujú úspešné plnenie cieľov stratégie a v ktorých dnes Slovenská republika dosahuje podpriemerné hodnotenia v porovnávaní s vyspelými krajinami EÚ. Príspevok identifikuje tiež hlavné bariéry, ktoré spôsobujú zaostávanie Slovenska a ktoré je potrebné riešiť za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti a vytvorenia predpokladov na dosahovanie udržateľného hospodárskeho rastu slovenskej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. V ďalšej časti sú popísané aktivity vlády SR zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 obsiahnuté v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2011 – 2014, projekte Singapur a stratégii Minerva II, ktoré pokrývajú takmer všetky priority iniciatívy Priemyselná politika vo veku globalizácie stanovené Európskou komisiou členským krajinám EÚ. V závere formuluje rámcové odporúčania, ktoré môžu SR pomôcť dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a odstrániť bariéry podnikania v SR."

Juraj Vantuch, Iniciatíva Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: "Európske inciiatívy nám pripomínajú potrebu zvýšiť investovanie do vzdelávania, ale aj vedy a výskumu, pretože inak nevytvoríme predpoklady na reštrukturalizáciu ekonomiky na ekonomiku založenú na znalostiach a práci s vysokou pridanou hodnotou na rozdiel od súčasnej veľmi zraniteľnej ekonomiky priveľmi závislej od produkcie tovaru dlhodobej spotreby a od dopytu po prevažne stredoškolsky vzdelanej pracovnej sile. Slovensko musí zastaviť úpadok vzdelávacieho systému spôsobeného nekonzistentnými reformami, najmä kurikulárnou reformou regionálneho školstva a tiež nezvládnutou bolonskou transformáciou vysokého školstva. Je potrebné nanovo upraviť spoluprácu odborných škôl a zamestnávateľov pri hľadaní súladu medzi službou  školy obyvateľstvu a dopytom zamestnávateľov po pracovnej sile opretú o revíziu existujúceho nevyhovujúceho modelu financovania a o novovybudované systémy zberu informácií (o trasovacie štatistiky uplatnenia absolventov a o anticipáciu kvalifikačných potrieb trhu práce).

Martin Kahanec, CEU, CELSI, IZA – Iniciatíva Európska platforma boja proti chudobe: " Tento článok pojednáva o miere chudoby, jej determinantoch a východiskách  politík boja proti chudobe na Slovensku. Analyzuje rôzne indikátory a miery chudoby v súvislostiach iniciatívy Európa 2020 a v nadväznosti na ne meria význam rôznych determinantov chudoby, ako napríklad vzdelanie alebo vek. Ako hlavné determinanty chudoby indentifikuje najmä vzdelanie, rodinný stav a veľkosť domácnosti, zdravie, región a veľmi významne aj formu a mieru účasti, resp. neúčasti na trhu práce. Ukazuje, že nástroje prerozdelenia ako napríklad dôchodky, dávky a príspevky významne znižujú mieru chudoby. V závere sa tiež venuje východiskám politík boja proti chudobe s ohľadom na možnosti štátnej správy, neziskových organizácií, ako aj podnikateľského sektora. V zmysle výsledkov výskumu navrhuje reformu politík boja proti chudobe najmä v oblastiach školstva, rodiny, zdravia, inklúzie a boja proti diskriminácií, migrácie, pracovného trhu, ako aj sociálneho systému. Navrhuje tiež spresniť ciele stratégie Európa 2020 tak, aby sa definoval aj cieľ, ako znížiť mieru extrémnej chudoby."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA