Aká je nová Európska komisia Josého Barrosa?

Analýza podrobne rozoberá proces vedúci k vytvoreniu Európskej komisie na čele s José Manuelom Barrosom. Rozoberá aj hlavné úlohy, ktoré budú pred európskou exekutívou stáť.

Integrace, partner
Integrace, partner

 

Novú Európsku komisiu na čele s Portugalcom José Manuelom Barrosom schválil Európsky parlament 18. novembra toho roku. V pondelok 22. novembra Komisia nastúpila do úradu, ktorý bude vykonávať do roku 2009. Podľa pôvodného plánu sa mala svojho úradu ujať 1. novembra. Trojtýždňový posun spôsobili trenice v Európskom parlamente, ktorý vyjadril nesúhlas s niektorými dezignovanými kandidátmi na post eurokomisára. Najkontroverznejším kandidátom, neprijateľným pre väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, sa ukázal konzervatívny taliansky katolík Rocco Buttiglione, kritizovaný pre svoje výroky o homosexuáloch a postavení žien v spoločnosti. Nahradil ho bývalý taliansky minister zaraničia Franco Frattini, podobne ako Lotyšku Ingrid Udreovú jej krajan Andris Piebalgs. Maďar László Kovács dostal namiesto rezortu energetiky, v ktorom podľa poslancov nepreukázal dostatočnú kompetentnosť, rezort daní a ciel. Českým eurokomisárom je bývalý premiér Vladimír Špidla, v poradí tretí kandidát menovaný českou vládou na tento post po Milošovi Kužvartovi a Pavlovi Teličkovi. Slovensko v Komisii zastupuje Ján Figeľ, bývalý hlavný vyjednávač SR o vstupe do EÚ a štátny tajomník ministerstva zahraničia SR v rokoch 1998 až 2002. Špidla má na starosti zamestnanosť a sociálne veci, Fígeľ školstvo, vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť.

Chronologický vývoj

Po rozšírení EÚ 1. mája 2004 pribudlo v Komisii desať nových členov menovaných vládami svojich krajín a schválených predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. Od 1. mája do 19. novembra 2004 mala Komisia tridsať členov (dvadsať z pôvodných pätnástich a desať z nových členských štátov EÚ). Noví komisári nemali vlastné portfólio, ale spolupracovali s vopred určenými komisármi a zoznamovali sa s prácou a fungovaním Komisie. Novú komisiu s 25 členmi predstavil jej predseda v lete 2004. Po vypočúvaní všetkých dezignovaných komisároch pred Európskym parlamentom bola Komisia následne schválená a funkcie sa ujala 22. novembra 2004.

Chronológia hlavných udalostí formovania novej Komisie

29. jún 2004

Mimoriadny summit EÚ v Bruseli nominoval na post predsedu budúcej Komisie vtedajšieho portugalského premiéra Josého Manuela Durrao Barrosa.

22.júl 2004

Nový Európsky parlament (EP) schválil Barrosa na post predsedu Komisie.

12. august 2004

Barroso predstavil verejnosti svoj tím, zostavený z osobností, ktoré navrhli po konzultácii s ním vlády členských štátov EÚ.

27. september –

11. október 2004

Vypočúvanie dezignovaných komisárov v príslušných výboroch EP. Ako jediného z kandidátov odmietol 11. októbra výbor EP pre občianske slobody Taliana Rocca Buttiglioneho.

27. október 2004

Hlasovanie v EP o dôvere novej Komisii ako celku. K samotnému hlasovaniu napokon nedošlo, nakoľko Barroso svoj návrh na zloženie Komisie stiahol. Dôvodom boli obavy, že jeho Komisia v EP neprejde.

30. október 2004

Talian Rocco Buttiglione sa vzdal svojej kandidatúry.

4. november 2004

Barroso predstavil druhý návrh Komisie: Taliansko a Lotyšsko nominovali nových eurokomisárov (Franco Frattini a Andris Piebalgs) a Maďar László Kovács dostal iný rezort (dane a clá).

15 – 16. november 2004

Dodatočné vypočúvanie dvoch nových komisárov a tretieho, ktorý dostal nový rezort v EP.

18. november 2004

EP vyslovil novej Komisii dôveru.

22. november 2004

Nová Komisia sa ujala svojho úradu.

24. november 2004

Prvé zasadanie Komisie.

Schvaľovanie Komisie v EP

Z celkového počtu 680 hlasujúcich europoslancov schválilo Barrosovu Komisiu vo štvrtok 18. novembra 449 poslancov, proti sa vyslovilo 149 a hlasovania sa zdržalo 82. Komisiu podporila väčšina poslancov troch najsilnejších politických frakcií v EP, to znamená ľudovcov, socialistov a liberálov, proti hlasovali komunisti, zelení, časť euroskeptikov a nezávislých. Nová Komisia získala 66 % hlasov poslancov EP. „Som veľmi šťastný, že sme získali podporu 66 % všetkých hlasov. Chápem výsledok tohto hlasovania ako udelenie obrovskej zodpovednosti voči mojej osobe i celému tímu. Budeme tvrdo pracovať, aby sme slúžili Európe, jej inštitúciám a všetkým občanom“, vyjadril radosť José Barroso bezprostredne po schválení jeho Komisie.

Maastrichtská zmluva z roku 1992 určila ako jednu z kompetencií Európskeho parlamentu schvaľovanie Európskej komisie. Odvtedy žiadna Komisia nedosiahla takú vysokú podporu poslancov EP (449 kladných hlasov), ako práve súčasná. V roku 1995 získala vtedajšia Komisia na čele s Luxemburčanom Jacquesom Santerom 412 hlasov poslancov EP, zatiaľ čo o štyri roky neskôr sa Komisia Taliana Romana Prodiho musela uspokojiť s podporou 404 hlasov europoslancov.

Zloženie Komisie

Fakt, že zloženie súčasnej Komisie je vskutku rôznorodé, dokazujú i nasledovné údaje:

Novú Komisiu tvorí osemnásť mužov a sedem žien, z toho traja sú bývalí premiéri a sedemnásti bývalí ministri. Najstarším komisárom je Francúz Jacques Barrot, ktorý má na starosti rezort dopravy (67 rokov), najmladším je Fín Olli Rehn, komisár pre rozšírenie (42 rokov). Najbohatším členom Komisie je Holanďanka Neelie Kroesová, zodpovedná za hospodársku súťaž. Ku komisárom s najdlhšími menami patria samotný predseda Portugalec José Manuel Durao Barroso, Rakúšanka Benita Ferrerová-Waldnerová a Dánka Elsa Mariánn Fischerová-Bollová. Pokiaľ ide o rodinný stav, v manželskom zväzku žije dvadsaťjeden komisárov, dvaja sú rozvedení a dvaja slobodní, z toho jeden je homosexuál.

Čo sa týka konkrétnych rezortov, kľúčové ekonomické portfóliá pripadli hlavne veľkým krajinám. Bývalý komisár pre rozšírenie, Nemec Günter Verheugen bude najbližších päť rokov viesť rezort podnikania, priemyslu a koordinácie otázok konkurencieschopnosti, Francúz Jacques Barrot dopravu, Brit Peter Mandelson zahraničný obchod a Španiel Joaquín Almunia hospodárske a menové záležitostí. Rezort zahraničných vzťahov a európskej susedskej politiky pripadol bývalej rakúskej ministerke zahraničných vecí Benite Ferrerovej-Waldnerovej. Bývalý komisár pre podnikanie a informačné technológie Olli Rehn je v súčasnosti komisárom pre rozšírenie EÚ.

Zloženie Barrosovej komisie s webovými stránkami jednotlivých komisárov je možné nájsť na oficiálnej stránke EÚ: http://europa.eu.int/comm/commission_barroso/index_en.htm

Základné právomoci

Európska komisia je jednou z kľúčových inštitúcií Európskej únie a jej najvyšším výkonným orgánom, vďaka čomu býva často označovaná za „európsku vládu“. Jej úloha a právomoci ju spolu s Radou ministrov a Európskym parlamentom stavajú do centra rozhodovacieho procesu únie. Skôr, než Rada a Parlament schvália legislatívu, potrebujú návrh vypracovaný Komisiou. Znamená to, že Komisia má v tomto smere právo legislatívnej iniciatívy. Jej úlohou je tiež kontrolovať členské štáty a ostatné inštitúcie EÚ, či dodržujú európske právo. Veľmi silnú právomoc má v oblasti politiky hospodárskej súťaže, kde je hlavným kontrolným orgánom, ktorý má právo ukladať peňažné sankcie súkromným subjektom. Komisia ďalej zabezpečuje integritu jednotného vnútorného trhu EÚ, riadi a ďalej rozvíja politiky ES (napríklad spoločnú poľnohospodársku politiku, regionálnu politiku, politiku ochrany spotrebiteľa, vzdelávaciu politiku atď.) a kontroluje využívanie väčšiny prostriedkov z rozpočtu ES. Komisia reprezentuje EÚ navonok. Má tiež na starosti rozvojovú spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku. V neposlednom rade je hlavným iniciátorom a koordinátorom programov na podporu rozvoja vedy a techniky.

Hlavné priority Barrosovej Komisie

Komisia Josého Barrosa si kladie za cieľ byť „nestrannou, nezávislou a transparentnou inštitúciou, v ktorej všetci členovia Komisie budú napĺňať tie najvyššie etické kritéria“. Základná agenda novej Komisie (2004 – 2009) je založená na ekonomických a sociálnych cieľoch. Prvoradou prioritou Barrosovho tímu, zloženom z konzervatívcov, sociálnych demokratov a liberálov a z doposiaľ najväčšieho počtu žien, aký kedy Komisia mala, je plnenie cieľov Lisabonskej stratégie. EÚ prijala Lisabonskú stratégiu na summite Európskej rady v portugalskom Lisabone na jar 2000 a stanovila si v nej ambiciózny cieľ – stať sa do roku 2010 najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou, poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Snahou EÚ je dobehnúť hlavných ekonomických konkurentov, teda USA a Japonsko, za ktorými v kľúčových ukazovateľoch zaostáva. Praktická realizácia hlavných ekonomických a sociálnych cieľov Lisabonskej stratégie má byť „kľúčovým komponentom politiky novej Komisie“.

Ďalšou z hlavných priorít Barrosovej Komisie je pokračovanie v rozširovaní EÚ smerom na východ. V hre je predovšetkým Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko, neistejšiu budúcnosť má zatiaľ Turecko.

Nová Komisia bude úzko spolupracovať s Európskym parlamentom. Snahou je tiež dosiahnutie zhody dlhodobého programu medzi Európskym parlamentom a Radou ministrov. „Dôveryhodnosť Komisie závisí od podpory EP a od spolupráce medzi oboma inštitúciami. Na základe vzťahov založených na rešpekte a vzájomnej dôvere môžeme spoločne budovať silnejšiu Európu“, konštatoval José Barroso.

Pokiaľ ide o návrh európskej ústavy, predseda Komisie uviedol, že „ústava posilní demokraciu a efektívnosť únie“. Ak sa EÚ má stať najviac konkurencieschopnou ekonomikou, mala by sa podľa jeho slov viac sústrediť na rast zamestnanosti, vedu a výskum a celkovú podporu vzdelávania. Vyzval tiež na „posilňovanie solidarity a kohézie medzi členskými štátmi“.

EÚ je i priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Barroso zdôraznil dôležitosť rešpektovania kultúrnych identít členských krajín a zdôraznil význam spolupráce s tretími krajinami, ktorá je podľa neho kľúčovou oblasťou.

V otázkach imigračnej politiky sa však razantne vyjadril proti vytváraniu utečeneckých táborov, ktoré sú mimo priestoru EÚ. Čo sa týka problematiky ľudských práv, Barroso plánuje vytvoriť Agentúru pre ľudské práva, ktorá by mala mať stále sídlo vo Viedni.

V oblasti spolupráce s USA, predseda Komisie uviedol, že spolupráca medzi USA a EÚ sa musí zakladať na vzťahu „rovného s rovným“. USA sa podľa neho budú usilovať o užšie vzťahy s EÚ „bez ohľadu na výsledky prezidentských volieb“.

José Barroso sľúbil, že Európska komisia bude pod jeho vedením dôveryhodnou, silnou a nezávislou inštitúciou, nakoľko v EÚ – 25 je úloha Komisie ako efektívnej európskej exekutívy dôležitejšia, než kedykoľvek predtým.


Autorka je redaktorkou stránok Integrace.cz

Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Integrace.cz, ktoré vydáva Institut pro evropskou politiku – EUROPEUM

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA