Česko: do eurovolieb 31 strán

Analýza sa zaoberá prípravou politických strán v ČR na voľby do Európskeho parlamentu po uzavretí kandidátnych listín.

FES, Partner
FES, Partner

 

Do boja o 24 kresiel v Európskom parlamente (EP), ktoré pripadajú na Českú republiku, sa v júnových voľbách v ČR zapojí 31 politických strán, združení a hnutí, ktoré v pondelok odovzdali svoje kandidátne listiny, čo je viac ako v posledných voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Strany ešte majú čas na prípadné odstránenie nedostatkov v zoznamoch do 12. apríla.

Podľa prieskumu agentúry STEM by opozičnú ODS začiatkom marca volilo 35,4 percenta voličov. Stala by sa tak jasným víťazom parlamentných volieb. V porovnaní s januárom uplynulého roku si polepšila o osem percentuálnych bodov. Vtedy jej dôverovalo 27,3 percenta voličov.

Volebné preferencie českých komunistov sú teraz 19,6 percenta, čo je o tri percentá viac ako v januári. Komunisti v ČR už vlani vo výskumoch rôznych agentúr predbehli ČSSD a zaujali druhé miesto za opozičnou ODS, ale neskôr sa pozície komunistov a sociálnych demokratov vyrovnali. V marci náskok KSČM opäť stúpol a jej preferencie sú vyššie ako podpora ČSSD o 2,5 percenta. Dve najsilnejšie opozičné strany v ČR tak podporuje nadpolovičná väčšina voličov.

Vládni sociálni demokrati sú na treťom mieste s podporou 17,1 percenta voličov. Hoci sa im podarilo zastaviť pokles voličskej priazne, rast sa zatiaľ neprejavuje.

Do Poslaneckej snemovne by sa dostala aj koaličná KDU-ČSL, ktorú by volilo 9 percent respondentov. Jej preferencie sa vyznačujú vysokou stabilitou. Do parlamentu by sa nedostala najmenšia koaličná strana Únia slobody-DEU, ktorá by dostala od voličov necelé tri percentá. Nepodarilo by sa jej prekonať päťpercentný prah potrebný na vstup do Poslaneckej snemovne, rovnako ako Strane zelených (1,8 percenta) a Združeniu nezávislých kandidátov s 1,6 percentami podpory.

Volebné pravidlá

ČR bude v EP disponovať 24 poslancami z celkových 732. volebné obdobie bude trvať päť rokov, t. j. od roku 2004 do roku 2009. V ČR bude platiť pomerný volebný systém, pričom územie ČR tvorí, podobne ako v prípade Slovenska, jediný volebný obvod. Strany teda podávajú jedinú kandidátnu listinu. Český volič má možnosť využiť preferenčné hlasovanie. Jeho váha je vyššia oproti parlamentným voľbám. Ak získa kandidát viac než 5 percent z celkového počtu odovzdaných hlasov pre danú stranu, pripadne mu mandát prednostne. Vo voľbách do poslaneckej snemovne táto hranica dosahuje sedem percent. Pre postup do EP musí politická strana získať minimálne päť percent hlasov.

Kandidátne listiny

Svoje kandidátky predložili všetky politické strany, zastúpené v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR. Okrem nich sa o kreslá europoslancov uchádza hnutie Nezávislí, štvorčlenná koalícia Únia liberálnych demokratov (Únia slobody – Demokratická únia, Občianska demokratická aliancia, Cesta zmeny a Liberálno-reformná strana) a Združenie nestraníkov. Toto hnutie má sídlo v Brne, oficiálne bolo zapísané do zoznamu strán a hnutí vo februári 2004.

Podľa vývoja volebných preferencií by sa do EP dostali všetky strany, zastúpené v Snemovni s výnimkou Únie slobody. Jej podpora sa pohybuje pod hranicou piatich percent, ktorá je potrebná na vstup do EP. Podľa agentúry TNS Factum by mohli tento prah prekonať Nezávislí. Toto slovo v názve však má viacero strán.

Prekvapiť by teda mohol napríklad volebný líder hnutia Nezávislí Vladimír Železný, bývalý riaditeľ TV Nova, ale aj líder kandidátky Združenia nezávislých a Európskych demokratov, senátor Josef Zieleniec. O niektorých voličov môže súperiť vládna Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) so Stranou za životné istoty (SŽJ), ktorej volebným lídrom je Marcela Kozerovou. Táto strana zdôrazňuje sociálne otázky a preto by mohla byť vnímaná ako kompromis medzi komunistami (KSČM) a ČSSD.

Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD)

V prípade volebného neúspechu vládnej ČSSD by sa mohol uskutočniť mimoriadny zjazd tento strany, ktorý by sa stal vyústením vnútrostraníckeho boja medzi súčasným šéfom strany Vladimírom Špidlom a bývalým predsedom Milošom Zemanom. So zjazdom by museli súhlasiť najmenej dve pätiny straníckych organizácií. Za zvolanie zjazdu v prípade volebného neúspechu sa vyslovili napr. poslanci Stanislav Křeček a Jan Kavan. Otázku nového predsedu otvoril bývalý minister dopravy Jaromír Schling, ktorý pre denník MF Dnes uviedol, že vodca strany sa mení po prehratých voľbách.

Mimoriadny zjazd otvorene požaduje bývalý premiér a predseda strany Miloš Zeman, ktorý ČSSD doviedol k dvojnásobnému volebnému úspechu. Plánuje vystupovať aj na predvolebných mítingoch, napr. v Moste.

Zemanovi protivníci však podobné úvahy rozhodne odmietajú. Stredočeská ČSSD vydala vyhlásenie, podľa ktorého je kritika strany v médiách neprípustná. Aj súčasný predseda strany, premiér Vladimír Špidla, odmieta mimoriadny zjazd. Podľa neho bude najbližší zjazd až o rok, v súvislosti s parlamentnými voľbami. Na zblíženie so Zemanom dôvod nevidí, odmieta aj názory, podľa ktorých časť voličov ČSSD prechádza ku komunistom.

Preferencie ČSSD dlhodobo klesajú, v priebehu posledných mesiacov ju predstihla aj KSČM. To vyvoláva v časti strany nostalgiu po časoch, keď na jej čele stál Zeman a preferencie sociálnych demokratov stúpali. Nespokojnosť veľkej časti elektorátu a členskej základne vyvolávajú úsporné opatrenia vlády, ktorých cieľom je riešiť rastúcu zadĺženosť ČR. Odhaduje sa, že ku kritikom Špidlovho vládnutia patrí v Poslaneckej snemovni približne tretina členov poslaneckého klubu ČSSD. O polarizácii vo vnútri vládnucich sociálnych demokratov svedčí aj to, že pri prezidentských voľbách značná časť poslancov ČSSD nepodporila Zemana, ktorý bol kandidátom sociálnych demokratov na post hlavy štátu. To v konečnom dôsledku otvorilo cestu na Hrad Zemanovmu politickému rivalovi, dovtedajšiemu predsedovi opozičnej Občianskej demokratickej strany Václavovi Klausovi. Expredseda Zeman zatiaľ o svojich prípadných ambíciách vrátiť sa na čelo strany priamo nehovorí. Necháva za seba hovoriť svojich stúpencov. Tak napr. regionálny poslanec ČSSD v Žďári nad Sázavou Josef Mička cituje Zemana, že „ak sa vráti, tak ako predseda na zjazde.“

Volebným lídrom ČSSD je poslanec Libor Rouček, najpopulárnejším kandidátom zo všetkých potenciálnych europoslancov, nielen za sociálnych demokratov, je odborársky líder, senátor Richard Falbr, ktorý na kandidátke obsadil druhé miesto. Okrem nich sa na kandidátke nachádzajú napr. bývalý minister Petr Lachnit či líder Mladých sociálnych demokratov Jan Hamáček.

ČSSD bude v EP pôsobiť v rámci Strany európskych socialistov (PES). Do volieb vstupuje s eurooptimistickým programom obhajoby konceptu európskeho sociálneho štátu. EÚ považuje za garanciu dlhodobého mieru, slobody a bezpečnosti malých a menších krajín. Spoluprácu s EÚ považuje za garanciu hospodárskeho rozvoja a prosperity ČR ako aj sociálnych istôt. ČSSD bude podporovať posilnenie postavenia EP, aby dosiahol pozíciu plnohodnotného parlamentu so zákonodarnou iniciatívou, s konečnou právomocou pri schvaľovaní rozpočtu EÚ a menovaní, resp. odvolávaní Európskej komisie. ČSSD, podobne ako Nezávislí okolo poslanca Jozefa Zielenca, podporuje rozšírenie EÚ o krajiny juhovýchodnej Európy. Nesúhlasí s konceptom viacrýchlostnej Európy, lebo ju vníma ako opätovné vytváranie blokov na európskom kontinente.

Premiér Špidla však zároveň zdôrazňuje, že v oblasti vnútornej politiky musí strana, údajne dočasne, ustúpiť od svojich predvolebných cieľov. To sa týka aj samotného konceptu sociálneho štátu. Rozpačitá kampaň ČSSD reflektuje dilemu medzi vlastným programom a konkrétnou politikou vlády, ktorej strana musí čeliť. To nie je najlepším signálom pre voličov a zároveň to strane neveští volebný úspech.

Občianska demokratická strana (ODS)

Pomerne úspešne si v predvolebnom zápase počínajú pravicové strany. ODS, ktorej preferencie dosahujú historické maximum, za svojho lídra určila Jana Zahradila. Spoločne s Jaroslavom Zvěřinom sa v rebríčku popularity kandidátov do EP nachádzajú na druhom a treťom mieste, ihneď po Richardovi Falbrovi.

Občianski demokrati idú do volieb s jasne euroskeptickou agendou. Práve tento postoj je príčinou zdržanlivého stanoviska predstaviteľov Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá podporuje federalistické usporiadanie EÚ, k prijatiu ODS do svojich radov. Ani ODS sa však neusiluje o plnoprávne členstvo v tomto zoskupení, deklaruje len záujem o pôsobenie v poslaneckej skupine európskych ľudovcov. Predovšetkým pre nemeckých a rakúskych kresťanských demokratov je tŕňom v oku odmietavý postoj bývalého lídra ODS Václava Klausa k úvahám o otvorení tzv. Benešových dekrétov.

ODS odmieta federatívne usporiadanie EÚ, trvá na zásade rovnoprávnosti členských štátov. Je za flexibilný model integrácie, ktorý umožní prepojenie jednotlivých štátov v rozličnej miere a s rozličnou intenzitou podľa vlastných záujmov a priorít.

Strana zároveň odmieta zjednotenie daňovej, rozpočtovej a sociálnej politiky na európskej úrovni, európsky legislatívny rámec sociálnej politiky podľa nej nemá ani v EÚ dlhodobú perspektívu. Preto sa nazdáva, že kompetencie v uvedených oblastiach by mali zostať v rukách národných štátov.

ODS bude presadzovať reformu štrukturálnej politiky EÚ a zmysluplné využívanie finančných prostriedkov Únie. Podporuje reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), ktorá je podľa nej v súčasnosti diskriminačná voči poľnohospodárom z nových členských štátov, výrazne deformuje trhové prostredie v rámci EÚ a je závažnou prekážkou liberalizácie svetového obchodu.

ODS sa vyslovuje za zachovanie úzkej spolupráce medzi Európou a USA v bezpečnostnej oblasti, je skeptická k možnostiam EÚ realizovať svoje zahraničnopolitické a obranné ciele, keďže nedisponuje adekvátnym mocenským nástrojom v podobe ozbrojených síl. Spoločný euroatlantický priestor chápe ako jadro svetovej demokratickej civilizácie, vníma ho teda nielen v bezpečnostnom kontexte, ale aj v kontexte spoločenskom, politickom a ekonomickom. Podporuje však koordináciu zahraničnej politiky EÚ voči svojmu najbližšiemu okoliu.

V EP bude ODS presadzovať likvidáciu diskriminačných opatrení voči novým členským štátom. V ekonomickej oblasti sa vyslovujú za liberalizáciu obchodu v európskom i svetovom rámci, odmietajú prijímanie ďalších regulačných opatrení z dôvodov ochrany životného prostredia, resp. ochrany spotrebiteľa.

ODS podporuje zjednodušenie a sprehľadnenie zmluvnej základne EÚ. Nepovažuje za potrebné prijímanie ústavného dokumentu o EÚ. Bude presadzovať, aby sa nezhoršilo postavenie ČR v Únii oproti existujúcemu stavu a nepodporí taký text ústavy, ktorý by bol v rozpore s národnými záujmami ČR. Text, ktorý odmietla v roku 2003 Medzivládna konferencia, ODS odmieta.

Kresťanskodemokratická strana – Česká strana ľudová (KDU – ČSL)

Koaličná Kresťanskodemokratická únia – Česká strana ľudová (KDU – ČSL) sa rozhodla kandidovať samostatne, hoci v parlamentných voľbách už tradične vystupuje spoločne s liberálnou Úniou slobody. Do eurovolieb idú s heslom: „Ľudovci presadia najviac.“ Narážajú tak na svoju príslušnosť k najsilnejšej frakcii EP, t. j. k EPP. Zatiaľ sa však neprezentovali so žiadnym volebným programom.

Vyslovuje sa však za decentralizáciu rozhodovania v EÚ na princípe subsidiarity, rešpektovanie dôstojnosti ľudského života a sociálno-trhovú ekonomiku, ktorá vychádza z iniciatívy jednotlivca. Strana odmieta koncepciu európskeho sociálneho štátu, ale aj zbavovanie Únie jej sociálneho rozmeru. Jej prioritou je realizácia Lisabonskej stratégie prostredníctvom motivácie k práci a podpory súťaživosti. Budú presadzovať skončenie prechodných období pre nových členov. Problémy, ktoré existujú v bilaterálnych vzťahoch medzi členmi EÚ, ako napr. Benešove dekréty, sa podľa ľudovcov nemajú riešiť na pôde EP. Budú však presadzovať posilnenie právomocí EP voči Európskej komisii.

Únia slobody – Demokratická únia (US – DEU)

Unionistov, ktorí sa chystajú kandidovať s ďalšími menšími liberálnymi stranami, do volieb povedie Helena Rögnerová. Na jej kandidátke sa ďalej ocitli Pavel Svoboda, Karel Kühnl, historik Josef Szymeczek, knieža Karel Schwarzenberg a i. Únia chce osloviť otvorených, vzdelaných a podnikavých ľudí. Jej cieľom je získať 12 percent hlasov. Podobne ako ľudovci však zatiaľ neprezentovala konkrétny politický program, ktorý by chcela realizovať na pôde EP. Podľa volebnej líderky H. Rögnerovej má pre českú ekonomiku strategický význam čo najrýchlejšie zavedenie eura. Presadzuje posilnenie akcieschopnosti EÚ, vrátane oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prehlbovanie spoločnej európskej identity strana považuje za rovnako dôležité, ako podporu identity národných štátov. Preto je za vytvorenie postu európskeho prezidenta, ktorý by reprezentoval spoločné hodnoty EÚ. Navrhuje ho obsadiť bývalým prezidentom ČR Václavom Havlom. Poslanci za US v súčasnosti pôsobia v EP ako pozorovatelia vo frakcii EPP. Unionisti však zatiaľ stále nie sú jednotní v názore, či budú v prípade svojho zvolenia pokračovať v tejto frakcii, alebo rozšíria rady európskych liberálov (ELDR). Kandidát Josef Szymeczek je zároveň lídrom Kongresu Poliakov v ČR.

Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM)

Opozičná KSČM za svojho volebného lídra určila Miloslava Ransdorfa, jej ťahúňom z hľadiska popularity je však bývalý kozmonaut Vladimír Remek. KSČM už prezentovala pomerne obsiahly volebný program. Obhajuje v ňom zásadu rovnosti členských štátov, ako aj demokratizáciu európskych inštitúcií. Je za posilnenie postavenia EP, ktorý by mal o. i. prevziať pod kontrolu aj Európsku centrálnu banku. Strana je za rozdelenie zákonodarnej a výkonnej moci v rámci Únie. Jej prioritou je boj za sociálne práva obyvateľstva, vystupuje proti všetkým formám diskriminácie. Veľkú pozornosť venuje jej program otázkam trvalo udržateľného rozvoja, podpore vzdelanosti a environmentálnej problematike.

KSČM odmieta snahy o militarizáciu Európy, je za vymanenie európskych vojenských štruktúr spod vplyvu NATO. Nové bezpečnostné usporiadanie Európy má zahrňovať celý kontinent, pri riešení medzinárodných konfliktov prisudzuje rozhodujúcu úlohu OSN. Na druhej strane komunisti žiadajú v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky väčšiu nezávislosť od USA.

Presadzujú užšiu spoluprácu so susednými krajinami, predovšetkým však so Slovenskom. V EP pôsobí v rámci klubu Zjednotenej európskej ľavice – Severskej zelenej ľavice (UEL/NGL). Hlási sa k radikálnej a demokratickej ľavici, ktorej cieľom má byť systémová premena kapitalistickej Európy na sociálne spravodlivú spoločnosť.

Ostatné strany

Po desiatich rokoch sa do ČR chystá vrátiť z Bahám kontroverzný podnikateľ Viktor Kožený, ktorý kvôli účasti v eurovoľbách založil Občiansku federálnu demokraciu. Keďže však čelí obvineniam z rozsiahlych finančných podvodov, v ČR ho čaká zatknutie a môže byť odsúdený na viac než desaťročný trest väzenia. Zároveň by ako írsky občan musel získať pobytové vízum v Česku. Dôvod jeho kandidatúry nie je známy, je možné, že sa usiluje uniknúť americkej justícii. V USA by totiž mohol počítať aj s dvadsaťročným trestom.

Nezávislú iniciatívu do volieb povedie pornohviezda Dolly Buster, hoci v marci avizovala svoje odstúpenie od kandidátky.

Spoločnú kandidátku bude mať Hnutie samosprávnej Moravy s Moravskou demokratickou stranou. Na krajnej pravici sa o hlasy voličov budú uchádzať o. i. Republikáni Miroslava Sládka a Národná koalícia Českej strany národne sociálnej a Národnej strany, ktorá sa uchádzala o podporu šéfa Národnej galérie Milana Knížáka. Ten nakoniec svoju kandidatúru po rokovaní s ministrom kultúry Pavlom Dostálom stiahol. Dvojkou na listine „sládkovcov“ je rímskokatolícky kňaz František Kocman. Za Balbínovu poetickú stranu budú kandidovať o. i. folkoví speváci Jaroslav Hutka a Jiří Dědeček.

Záver

Hoci domáci politickí komentátori konštatujú myšlienkovú chudobu doterajšej predvolebnej kampane, v porovnaní so Slovenskom české politickú subjekty venovali omnoho väčšiu pozornosť problematike európskej integrácie, budúcnosti EÚ i dôsledkom vstupu ČR do Únie. Paradoxne, najprepracovanejší program majú politické strany, ktoré vystupujú skôr euroskepticky, ako napr. KSČM a ODS. Na druhej strane v ČR je okrem euroskeptického pólu silne prítomná aj eurooptimistická línia, ktorú predstavujú najmä vládne ČSSD a Únia slobody.

Európska problematika je prítomná vo vnútropolitickom diskurze, stáva sa predovšetkým predmetom konfrontácie medzi ČSSD a ODS. Vidieť to aj na prebiehajúcom spore o koncepcii smerovania ČR v EÚ v rokoch 2004 – 2013, ktorý má byť dokončený v apríli 2004. Prezident ČR tento dokument, na vypracovaní ktorého sa podieľala vláda v spolupráci so zahraničným výborom Senátu, odmieta ako dokument založený „výlučne na ideológii európskeho socializmu či sociáldemokratizmu.“ Odmieta v ňom napríklad snahu ČR byť blízko k „ťažisku integrácie“ a formuláciu, podľa ktorej ČR považuje dojednané prístupové podmienky za dobrý základ pre členstvo. Dokumentu vytýka, že neobsahuje nijaké alternatívy. Celkovo označil dokument za príliš všeobecný a ideologický. Dokument kritizuje aj opozičná ODS a jej tieňový minister zahraničných vecí. Na druhej strane však vládna koalícia zásadnejšie zmeny v dokumente odmieta.

Volebná účasť bude pravdepodobne nižšia ako vo voľbách do národného parlamentu, čo je však fenomén spoločný pre všetky krajiny EÚ. Na druhej strane politológ Luboš Lebeda upozorňuje, že nižšia volebná účasť bude mať negatívne následky predovšetkým pre menšie strany. Podľa jeho slov tradične disciplinovaným elektorátom disponujú najmä ODS, KSČM a KDU – ČSL.

Je len málo pravdepodobné, že by v eurovoľbách uspela nejaká mimoparlamentná strana. Žiadna z nich nedosahuje preferencie, ktoré by jej umožnili prekročiť päťpercentnú hranicu. Tradične sa o to usiluje Strana za životné istoty, v poslednej dobe aj Strana zelených, ktorá je však vnútorne nekonsolidovaná.  Prieskum agentúry SC&C ešte pripúšťa, že jedno kreslo europoslanca by mohli získať Európski demokrati bývalého primátora Prahy Jana Kasla, ktorí kandidujú s Nezávislými senátora Josefa Zielenca. Únii slobody sa samostatný štart vyplatiť nemusí. Jej pozíciu môže ohroziť neustále kolísanie medzi pravicovou orientáciou a členstvom vo vládnej koalícii. Hoci podľa počtu kandidátok sa zdá, že česká politická scéna je vysoko fragmentovaná, v skutočnosti na nej stabilne dominuje päť strán, ku ktorým možno pripočítať heterogénne zoskupenie nezávislých senátorov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA