Krúžkovať, či nekrúžkovať?

Autorka sa v rámci projektu záujmového združenia žien ASPEKT „Voľby 2006 - Rodové aspekty“ venuje otázke preferenčných hlasov a možnosti ovplyvniť rodové zloženie slovenského legislatívneho orgánu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

aspekt
aspekt

 

Výzva Štyri krúžky voličky a voličov vyzýva k účasti na voľbách, ktorá nemusí byť nezmyselná, či nemusí byť voľbou spomedzi jednej zlej a druhej menej zlej možnosti. Má pomôcť nám, občiankam a občanom, uchovať si vlastnú tvár zoči-voči ponúkanej straníckej politike. V situácii, ktorá sa môže stať aj na Slovensku patovou, štyri krúžky majú byť dôkazom akcieschopnosti a nerezignácie. Morálny apel čestných občianok a občanov, ktorí žiadajú (prostredníctvom merateľných nástrojov – krúžkov) čestnú, etickú a odbornú politiku, možno trochu nadnesene adoruje občianske cnosti a povinnosti, keď výzva Štyri krúžky odkazuje, že krúžok predstavuje „reálnu šancu zmeniť tvár politiky. Po prvý raz môžeme reálne určiť politickým stranám podmienky našej dôvery. Máme možnosť si konkrétne vybrať a môžeme si vyberať tých najlepších.“ Nie je to len chápanie politiky ako vlády tých najlepších, čo môže byť problematické, ale skôr opätovná simulácia niečoho, čo sa má udiať prvýkrát – reálne meniť tvár politiky. Čo sa stalo s voľbami ako inštitútom v demokratickej spoločnosti, keď túto možnosť „reálne meniť tvár politiky“ neposkytuje? Ak aj prijmeme zdôvodnenie signatárok a signatárov výzvy, že je to prevládajúci „mocenský boj v podobe vydierania, nedodržiavania dohôd a zneužívania politického postavenia“, ako môže krúžkovanie pomôcť zlepšiť politickú kultúru? A napokon, ako, ak vôbec, môže zlepšiť rodovú politickú kultúru a napr. napomôcť účasť žien v rozhodovacích pozíciách?

Spôsob zostavovania kandidačných listín pred niekoľkými mesiacmi naznačil, že ženy na nich sú významným prvkom pri sebaprezentácii strán. Kandidátka KDH s prvou ženou na 15. mieste ostro kontrastuje s kandidátkou ANO, ktorá uplatňuje tzv. zipsový systém, kde sa ženy a muži na prvých pozíciách striedajú. Ideologické vzájomné vymedzovanie sa týchto strán – privlastňovanie si progresívnej agendy rodovej rovnosti jednou stranu (o jej pochopení a prijatí môžu často vznikať oprávnené pochybnosti) a jej poukaz na „spiatočníctvo“ strany druhej – je zrejmé. Malé strany – Prosperita Slovenska (č. 13), Misia 21 (č. 3) a do istej miery aj Slobodné fórum (č. 11) – pravdepodobne v snahe zviditeľniť sa uplatňovaním vyrovnávajúceho opatrenia na presadzovanie rodovej rovnosti v rozhodovacích pozíciách „podľahli“ tzv. straníckej nákaze (party contagion) a uplatnili striedanie sa ženských a mužských kandidátov. Ak sa teda aj niektorým stranám podarilo zostaviť kandidačné listiny, na ktorých sú ženy na zvoliteľných pozíciách, dialo sa tak, zdá sa, z rétoricko-strategických dôvodov, a nie celkom v snahe podporovať politickú participáciu žien. Strany môžu voličkám a voličom naznačovať, že na rodovej rovnosti im záleží. Vzhľadom na nízke preferencie týchto politických strán nemožno predpokladať, že by práve ich ženské kandidátky na prvých miestach kandidačných listín mohli do rodového zloženia parlamentu zasiahnuť.


Celý text analýzy bol uverejnený na portáli ASPEKT.sk v máji 2006.

Ďalšie zdroje

  • Mimovládne organizácie
REKLAMA

REKLAMA