Slovensko na prahu volebného roku

Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v novembri 2005 výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Mapoval, ako vyzerá verejná mienka „na prahu volebného roku“.

ivo, institut pre verejne otazky
ivo, institut pre verejne otazky

 

INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY v Bratislave (IVO) uskutočnil v novembri 2005 (od 3.11. do 9.11. 2005) výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1044 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Údaje boli zozbierané metódou osobných rozhovorov. Výskum sa uskutočnil vďaka láskavej podpore Friedrich Ebert Stiftung Bratislava.

Hlavné zistenia

AKO VEREJNOSŤ HODNOTÍ VÝVOJ SPOLOČNOSTI OD ROKU 2002?

1. Za posledné roky sa zúžili rady ľudí, ktorí konštatujú zhoršovanie finančnej situácie svojich domácností. Zvýšil sa pocit životnej spokojnosti (grafy 1-2).

2. V spoločnosti je síce značne rozšírené kritické hodnotenie zmien po voľbách 2002, avšak v porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím (1998-2002) sa okruh kritikov zúžil (tabuľka 1).

Pri posudzovaní vývoja spoločnosti v 8 oblastiach prevažuje v 6 prípadoch konštatovanie negatívneho trendu. Na „plusovú“ stranu sa hodnotenie prikláňa iba pri posudzovaní zmien v postavení maďarskej menšiny a v medzinárodnom postavení Slovenska.

Hlbší pohľad do dynamiky názorových zmien ponúka porovnanie hodnotenia zmien v posledných troch volebných obdobiach. Pri takomto dlhodobejšom pohľade sa ukazuje, že:

  • • Kľúčový obrat vo vnímaní medzinárodného postavenia Slovenska sa odohral v rokoch 1999-2002. Iba 39 % občanov priaznivo hodnotí faktické zmeny, ktoré nastali až samotným faktom prijatia SR do EÚ a NATO.
  • • Postavenie maďarskej menšiny sa podľa občanov zmenilo najmä po voľbách 1998; po voľbách 2002 sa podľa polovice občanov stabilizovalo a podľa vyše tretiny naďalej zlepšovalo.
  • • Za posledné tri roky výrazne pribudli respondenti, ktorí konštatujú zlepšenie šancí mladých ľudí.
  • • Kľúčový obrat vo vnímaní vývoja stavu demokracie nastal po voľbách 1998; po roku 2002 sa podľa polovice občanov stav buď nemenil a podľa necelej tretiny zhoršil.
  • • Názor ľudí na vývoj životnej úrovne po voľbách 2002 sa oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu mierne zlepšil. Tým sa aktuálne hodnotenie priblížilo k hodnoteniu v roku 1997. V súčasnosti už respondenti konštatujúci zachovanie nezmeneného stavu mierne prevažujú nad tými, čo konštatujú zhoršenie – kým v roku 2002 to bolo naopak.
  • • Pri hodnotení zmien v dodržiavaní ústavy a zákonov sa počas uplynulých troch volebných období kontinuálne zužoval okruh kritikov a rozširoval sa okruh ľudí konštatujúcich nezmenený stav. Podiel ľudí konštatujúcich zlepšenie však ostáva marginálny.
  • • Aj pri hodnotení vývoja bezpečnosti a spravodlivosti v spoločnosti sa priebežne zužoval okruh kritikov a rozširoval okruh ľudí konštatujúcich nezmenený stav. Hladina nespokojnosti je však stále vysoká a podiel ľudí konštatujúcich zlepšenie marginálny.

AKO VEREJNOSŤ VNÍMA JEDNOTLIVÉ REFORMY?

1. Uskutočnené reformy – s výnimkou zdravotníckej – nevyvolávajú zásadný odpor a nesúhlas väčšiny občanov (tabuľka 2). Prevažujúcu podporu („je to v zásade dobrá reforma, ale mala by sa doladiť, vylepšiť detaily“ + „je to dobrá reforma, mala by sa ponechať tak, ako je“) občanov si získala decentralizácia verejnej správy: 60 % respondentov ju pokladá za v zásade dobrú (49 %) alebo bezvýhradne dobrú (11 %). Nadpolovičný podiel podporovateľov má aj daňová reforma (57 %) a dôchodková reforma (53 %). Takmer polovičnú podporu získali zmeny v sociálnych dávkach (49 %). Vo všetkých uvedených prípadoch neprevažuje bezvýhradné schvaľovanie reformy v nezmenenej podobe, ale skôr podpora jej základného smerovania a zároveň dolaďovania.

Odpor výraznej väčšiny respondentov vyvoláva iba reforma zdravotníctva, ktorej zásadnú zmenu požaduje 74 % respondentov. Na druhej strane, v rebríčku spoločenských problémov sa otázky zdravotníctva neobjavili so zvýšenou naliehavosťou, skôr naopak. To naznačuje, že aj pri prevažujúcom nesúhlase s reformnými krokmi sa občania „učia žiť“ s reformovaným zdravotníctvom.

2. S reformami sa najväčšmi stotožňujú prívrženci SDKÚ a KDH (tabuľka 3). V názoroch na reformu majú prívrženci SF blízko k vládnej koalícii; pri hodnotení daňovej, sociálnej a zdravotníckej reformy dokonca zaujímajú priaznivejší postoj ako prívrženci SMK. Skutočným antipódom prívržencov SDKÚ sú priaznivci HZDS a KSS, a nie Smeru. SNS zaujíma pozície bližšie Smeru než HZDS a KSS.

KTORÉ PROBLÉMY POKLADAJÚ OBČANIA ZA NAJZÁVAŽNEJŠIE?

1. V rebríčku pálčivých spoločenských problémov (tabuľka 4) sa na prvých piatich priečkach umiestňujú tie isté problémy ako vlani. Za najnaliehavejšie občania pokladajú problém životnej úrovne a sociálnych istôt a problém nezamestnanosti, za ktorými so značným odstupom nasleduje problém zdravotníctva, problém morálky a korupcie a problém kriminality a organizovaného zločinu. Na ďalších miestach sa umiestnili problémy politiky a demokracie; ekonomiky a privatizácie; školstva a vzdelávania.

2. Oproti vlaňajšku mierne klesla pálčivosť sociálno-ekonomických problémov. Na druhej strane mierne vzrástla citlivosť občanov na problém morálky a korupcie i na problém politiky a demokracie.

3. V prvej desiatke naliehavých problémov sa prvý raz umiestnil aj fenomén extrémizmu, rasizmu a xenofóbie.

4. Vnímanie regionálnych rozdielov sa oproti vlaňajšku nezmenilo: obyvatelia jednotlivých regiónov konštatujú dramatické rozdiely v šanciach (tabuľka 5). Na jednej strane prevažuje vedomie lepších možností u obyvateľov Bratislavského kraja; na druhej takmer maximálna deprivácia obyvateľov východného Slovenska. Frustrácia obyvateľov stúpa smerom zo západu na východ. Za posledný rok sa prehĺbil kritický pohľad obyvateľov Nitrianskeho kraja, a to najmä občanov maďarskej národnosti. Poradie jednotlivých krajov podľa miery frustrácie sa však oproti vlaňajšku nezmenilo.

PODPORA PRE POLITICKÉ STRANY A PROFIL PRÍVRŽENCOV

Ku koncu roka 2005 sa volebné preferencie ustálili na nasledujúcej úrovni: preferenčne najsilnejšou je strana Smer, ktorej podpora podľa výskumu IVO (i podľa výskumov iných agentúr) presahuje 30 %. Až s veľkým odstupom nasleduje podpora pre kedysi najsilnejšie HZDS (9 % – 11 %) a tri strany súčasnej vládnej koalície – SMK, KDH a SDKÚ (8 % – 11 %). Ak by sa voľby konali koncom roka 2005, do parlamentu by sa dostali aj KSS, SNS a Slobodné fórum. Na druhej strane preferencie ANO klesli pod 5 %.

Z hľadiska sociálno-demografickej štruktúry sa dá o voličskom zázemí jednotlivých strán povedať najmä, že:

  • • SDKÚ vystupuje ako strana s najvyšším podielom mestských (37 % žije v mestách nad 50 tisíc obyvateľov) a statusovo vyššie postavených priaznivcov (83 % sa zaraďuje do vyššej strednej alebo strednej vrstvy, pričom priemer za SR je 54 %), čomu zodpovedá aj zaradenie do vyšších príjmových kategórií;
  • • pre prívržencov Smeru je veľmi príznačné, že sa takmer v žiadnej charakteristike neodlišujú od celoslovenského priemeru;
  • • „priemerní“ priaznivci HZDS a KSS sú starší, zo statusovo nižších vrstiev a z menších obcí;
  • • SMK ostáva jasne stranou obyvateľov maďarskej národnosti (tvoria 80 % jej elektorátu);
  • • medzi voličmi KDH je najvyšší podiel hlboko veriacich (43 % oproti 9 % v celej dospelej populácii).

Z hľadiska sebazaradenia na ľavo-pravom kontinuu môžeme konštatovať, že napriek posilneniu sociálno-ekonomického sporu o reformy naďalej dominuje stredová orientácia (graf 3). Celoslovensky sú takéto sebazaradenia typické až pre štyroch z desiatich dospelých. Orientácia do politického stredu je najzastúpenejšia medzi priaznivcami Smeru (47 %). K pravicovej orientácii sa hlási 48 % stúpencov SDKÚ a 37 % potenciálnych voličov KDH. K ľavicovej orientácii sa hlási 68 % voličov KSS a 39 % stúpencov Smeru.

DÔVERYHODNOSŤ POLITIKOV

„Rating“ dôveryhodnosti politikov dlhodobo vedie líder Smeru Robert Fico. Vo výskume IVO ho ako dôveryhodnú osobnosť uviedlo 31 % opýtaných; nasleduje prezident Gašparovič (20 %) a na tretej pozícii rebríčka dôveryhodnosti sa umiestnila líderka SF Zuzana Martináková (uviedlo ju 14 % respondentov) (graf 4). Pozoruhodné je, že začiatkom novembra sa v rebríčku dvadsiatich najdôveryhodnejších politikov objavila už aj nová ministerka Iveta Radičová (uviedli ju 3 % respondentov).

Iný pohľad na dôveryhodnosť politikov ponúka ich pozícia v prostredí voličov strán (tabuľka 6). Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lídri sú „jednotkou“ v prípade všetkých parlamentných strán s výnimkou KSS – potenciálni voliči tejto strany ako dôveryhodného politika najčastejšie uvádzajú R. Fica (23 % z nich).

V prostredí „svojich“ voličov dosahujú najvyššiu dôveryhodnosť Robert Fico a Zuzana Martináková (vyše 80 %). P. Hrušovskému dôveruje 74 % priaznivcov KDH, čo je podstatne viac ako pred 2-3 rokmi; nasledujú ministri Palko a Lipšic, ktorým dôveruje zhruba pätina voličov KDH. Potenciálni voliči SDKÚ najviac dôverujú M. Dzurindovi (61 % z nich), nasledujú I. Mikloš (29 %) a E. Kukan (19 %). Dlhodobou „jednotkou“ v prostredí potenciálnych voličov SMK je B. Bugár (68 %).

Medzi voličmi HZDS došlo k miernemu oslabeniu dôveryhodnosti lídra (66 % oproti vyše 80 % pred 3-4 rokmi).

V prvej trojke dôveryhodných politikov v prostredí jednotlivých strán sa v prípade niektorých strán umiestňujú len predstavitelia danej strany (SDKÚ, KDH), v prípade iných strán sú však v prvej trojici aj predstavitelia iných strán – napr. medzi voličmi Smeru je druhý najdôveryhodnejší prezident Gašparovič a tretia Z. Martináková.

Niektorí politici majú schopnosť získavať podporu vo viacerých prostrediach. Popri I. Gašparovičovi je takýmto politikom líder Smeru, ktorý je najdôveryhodnejší aj pre voličov KSS (23 %), HZDS (22 %) a SF (22 %).

NÁKLONNOSTI A AVERZIE K JEDNOTLIVÝM POLITICKÝM STRANÁM

Politické strany môžeme v politickom priestore umiestniť na základe ich ideologického profilu, programových cieľov či výkonu politickej moci. Mapu blízkosti a vzdialenosti politických strán však môžeme zostaviť aj na základe toho, ako ich vnímajú voliči (graf 5).

Na základe dôvery a nedôvery k politickým stranám očami prívržencov, môžeme zostaviť niečo ako „sociogram“ slovenskej politickej scény z perspektívy voličov (grafy 6-13). Medzi tromi koaličnými stranami – SDKÚ, KDH, SMK – sú vzájomné väzby dôvery. Súčasní priaznivci SDKÚ vnímajú ako dôveryhodnú stranu aj SF, pričom tento vzťah neplatí opačným smerom. Priaznivci SF najviac dôverujú Smeru, ale SDKÚ je pre nich nedôveryhodná strana. Zaujímavé väzby sa črtajú aj na opozičnej strane politickej scény. Prívrženci HDZS, SNS, KSS i už spomínaného SF najviac dôverujú Smeru, voliči Smeru za najdôveryhodnejšie považujú SF. Prívrženci ĽS-HZDS popri Smere dôverujú aj KSS a SNS, ich strana však ostáva nedôveryhodná aj pre väčšinu priaznivcov iných politických strán. Jej potenciál dôvery je veľmi nízky. Líniu rozdeľujúcu koalíciu a opozíciu prekračuje SF, ktoré sa umiestňuje na rozmedzí medzi nimi.


Celý text výsledkov prieskumu si môžete v pdf verzii stiahnuť na tejto linke

Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Inštitútu pre verejné otázky

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA