Akékoľvek zmiernenie gréckeho dlhu bude len symbolické

Grécko očakáva, že mu eurozóna tento rok dá nejakú úľavu od dlhu. Vplyv na jeho obrovské záväzky bude však len symbolický, píše Jan Strupczewski.

„Všeliekom pre Grécko by bolo odpísanie časti z pôžičiek v hodnote 240 miliárd eur, ktoré krajina dostala od roku 2010. Atény však zdôrazňujú, že to nechcú a zároveň na to eurozóna nie je ochotná pristúpiť.

Grécki predstavitelia sa miesto toho usilujú dohodnúť nejakú formu kombinácie minimálne troch opatrení – ďalšieho zníženia úrokových sadzieb na existujúce pôžičky, predĺženia dátumu splatnosti a úľav pri financovaní zo štrukturálnych fondov.

„Nechceme a nežiadame o haircut,“ zdôraznil grécky minister financií Jannis Stournaras minulý týždeň.

„Zníženie úrokových sadzieb a oddialenie dátumu amortizácie sú oveľa efektívnejšie z pohľadu finančných trhov.“

Kritický moment pre začiatok diskusií o forme úľavy pre Atény nastane koncom apríla, keď európsky štatistický úrad Eurostat zverejní svoje hodnotenie, či je Grécko schopné dosiahnuť rozpočtový prebytok bez započítania nákladov na obsluhu dlhu.

Atény v utorok vyhlásili, že za rok 2013 vykazujú primárny prebytok verejných financií 700 miliónov eur a tento rok očakávajú ešte vyššie číslo pri odpočítaní splátok dlhu v roku 2014.

V novembri 2012 sa ministri financií krajín eurozóny dohodli, že ak Grécko dosiahne primárny prebytok, preskúmajú spôsoby ako znížiť dlhovú záťaž. Atény očakávajú, že to splnia.

„Primárny prebytok sme dosiahli skôr ako sa očakávalo,“ uviedol minulý týždeň grécky premiér Antonis Samaras. „To vytvorí podmienky pre istú formu úľavy od dlhu. Tvrdo sme pracovali a aj sme to dosiahli. V novembri 2012 padlo rozhodnutie a my očakávame, že bude rešpektované.“

Rad možností

Ak Eurostat v apríli prinesie pozitívne správy, ministri financií krajín eurozóny by grécky prípad mali prediskutovať počas stretnutia začiatkom mája alebo v polovici júna.

Cieľom akéhokoľvek prístupu bude znížiť celkovú dlhovú záťaž zo 176 % HDP na menej ako 110 % do roku 2020. Avšak bez odpisu časti dlhu bude skutočná úľava pravdepodobne zanedbateľná.

Ak sa ministri financií dohodnú na znížení marže, ktorú Atény platia na 53-miliardové pôžičky získané v rámci prvých dvoch záchranných programov, redukcia zadlženia bude len kozmetická.

Marža nad úrovňou úverových nákladov je teraz na úrovni 50 bázických bodov. Ak by sa znížili na nulu, úspory pre Atény by boli 265 miliónov eur ročne. Pri retroaktívnej platnosti by to do roku 2022 bolo okolo troch miliárd eur.

Úrok na zvyšok úverov  od eurozóny je už efektívne na nule, takže ho nemožno ďalej znížiť. Ďalšou možnosťou by mohlo byť zníženie podielu, ktorý Grécko prispieva do investícií na rozvoj chudobných regiónov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ.

Mieru spolufinancovania krajine už raz znížili z 10 % na 5 % hodnoty každého projektu. Avšak aj v prípade, že by ju znížili na nulu, Atény by tak do roku 2020 ušetrili len okolo 760 miliónov eur.

Dlhšia splatnosť

Najväčší príspevok zrejme pôjde z predĺženia splatnosti pôžičiek. Úvery už boli natiahnuté v priemere na 30 rokov a Atény majú desaťročný odklad splácania pri takmer troch štvrtinách úverov.

Ak by sa splatnosť úverov priemerne predĺžila na 50 rokov – čo vlani navrhoval aj Stournaras – ročné náklady na financovanie dlhu by prudko klesli, čím by bolo viac prostriedkov na podporu rastu a splácanie dlhu.

Ak by sa totiž 240 miliárd eur malo splatiť za 30 rokov, ročne by Grécko muselo vrátiť 8 miliárd eur. V prípade, že by sa splatnosť rozšírila na 50 rokov, šlo by o 5 miliárd eur ročne.

„Nemá to vplyv na pomer dlhu k HDP, no dlhová služba by sa zjednodušila. A nakoniec, to je to, na čom záleží,“ uviedol ekonóm Deutsche Bank Gilles Moec.

"Dôležité je nakoľko si myslíme, že sa štát odkláňa od svojich súčasných výdavkov k zaplateniu úrokov a splátok. Z tohto pohľadu má predĺženie splatnosti masívny vplyv,“ dodal.

Nižšie náklady na obsluhu dlhu by Grécku pomohli vrátiť sa na trhy s dlhopismi, zmiernia záťaž pre eurozónu a MMF, ktorí sú jedinými dlhodobými veriteľmi krajiny.

Stournaras minulý týždeň vyhlásil, že Grécko otestuje trhy v druhej polovici roka.

Odpoveďou je rast

Ak je teda odpis časti dlhu vylúčený, potom pomer dlhu k HDP možno znížiť len prostredníctvom hospodárskej expanzie, inflácie, ktorá v priebehu času znehodnotí cenu dlhu a cez odpredaj štátneho majetku.

„Mohli by sme opäť začať hovoriť o investovaní do Grécka, vytvorení Maršalovho plánu,“ uviedol ekonóm ING Carsten Brzeski, s odkazom na americký plán podpory obnovy Európy po druhej svetovej vojne.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že Grécko po šiestich rokoch recesie dosiahne rast 0,6 %, ktorý by mal zrýchliť na 2,9 % v roku 2015. Následne by podľa predpokladov malo ročne rásť o takmer 4 %.

S takým rastom a ak sa po mesiacoch deflácie zdvihne inflácia, by Grécko mohlo mať šancu vyliezť na vrchol svojich dlhov. Pomohlo by aj, keby eurozóna dokázala prísť s kreatívnou reorganizáciou svojich úverov."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA