Bude skutočná menová únia fiškálnou úniou alebo úniou stability?

Hlavy európskych štátov a vlád sa pred Vianocami stretli v Bruseli a diskutovali o plánoch pre skutočnú hospodársku a menovú úniu. Avšak rozsah toho, čo začalo ako sľubný plán, bol výrazne okresaný, píše Björn Hacker.

Kríza hospodárskej a menovej únie tvárou v tvár hrozbe kolapsu spoločnej meny, nečakane ponúkla príležitosť na prehĺbenie integrácie cez bankovú úniu, fiškálnu kapacitu, spoločné riadenie dlhu a sociálnu úniu. Je to jasné jednak z prvých plánov vypracovaných v júni 2012 ako aj z revidovanej verzie z decembra 2012 a návrhu Komisie.

Avšak v priebehu len pár mesiacov zástancovia „únie stability“, ktorí počítajú s pokračovaním jednostranného priebehu rozpočtových kontrol a konkurencieschopnosti, boli schopní odmietnuť, marginalizovať alebo odložiť na neskôr to, čo bolo pôsobivé z fiškálnej únie a aj príležitostí, ktoré by ponúkla.

Konkrétne návrhy na zlepšenie architektúry HMÚ opakovane stroskotávajú na fundamentálne odlišných postojoch v otázke spoločnej zodpovednosti medzi členskými štátmi. To platí jednak pre diskusiu o reštrukturalizačnom a rezolučnom mechanizme bankovej únie, ako aj pre plány na spoločného riadenia dlhov či fiškálnu kapacitu eurozóny.

Všetko, čo zostáva, sú technokratické prvky na postupnú úpravu existujúcej štruktúry riadenia. A s európskym semestrom, fiškálnou zmluvou a ďalšími nástrojmi, zmena existujúceho predstavuje najmenší spoločný menovateľ členských štátov.

V prvom rade a predovšetkým to znamená štrukturálne reformy, rozpočtovú konsolidáciu, sprísnené kontroly a sankcie. Prvky ex ante koordinácie reforiem hospodárskej politiky, priame zmluvné dojednania medzi členskými štátmi a EÚ a finančné odmeny tým, čo poctivo implementujú štrukturálne reformy pomocou nástroja solidarity, ktoré zostávajú pre skutočnú HMÚ, sú v podstate už súčasťou koordinácie v rámci cyklu európskeho semestra, alebo sú aspoň predstaviteľné.

Teraz sa má rozšíriť rozsah tém koordinácie a povinné prvky spoločných cieľov sa majú sprísniť. Čokoľvek mimo toho, čo by naozaj prispelo k zmene schopnej korigovať málo diskutované odchýlky v hospodárskom riadení EÚ, je sotva rozpoznateľné.

A tak naliehavo potrebný projekt bankovej únie nikdy nebude uskutočnený, ak nedôjde k pokroku vo fiškálnej a politickej integrácii.

Posledná nemecká vláda bola nesmierne úspešná v tom, že v Bruseli potlačila takmer všetko, čo nebolo v zhode s jej modelom „únie stability“, podľa ktorého si každý štát pomáha sám a medzinárodné spoločenstvo sa nemôže rozvíjať. Fiškálna kapacita tak bola premodelovaná na neambiciózny mechanizmus solidarity, banková únia sa stane sklamaním alebo výrazne degeneruje len do rutinnej koordinácie národných orgánov a spoločné dlhopisy upadli do zabudnutia. V prípade spoločných dlhopisov Európska komisia vydala zelenú knihu ešte v roku 2011. Kancelárka Angela Merkelová však svoj postoj na summite v júni 2012 sformulovala veľmi jasne: „Žiadne eurobondy kým budem žiť.“ Odvtedy je táto téma tabu.

Od zmeny vlády vo Francúzsku, zástancovia „únie stability“ ako Nemecko, Fínsko či Holandsko zaujali ešte tvrdší postoj. Ide o dôsledok zjavného zlyhania politiky úspor.

Pokus francúzskej vlády a predstaviteľov Európskej komisie pridať sociálny rozmer, ktorý sa do decembra 2012 nespomínal, do vyjednávaní o skutočnej HMÚ, je chvályhodný a v zásade správny.

EÚ bola až príliš dlho vnímaná iba ako spoločný hospodársky priestor a pozitívna integrácia tvarujúca trh ďaleko upadla za negatívnou integráciou tvoriacou trh. Je preto najvyšší čas pre posilnenie a ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu. Tento postup však nevyjde bez jasnej úpravy reformného módu HMÚ, ktorý doteraz dosiahla.

S tým ako sa veci majú dnes a so súčasným nastavením nástrojov hospodárskeho riadenia, všetky sociálne aspekty ostanú v tieni rozpočtovej konsolidácie a opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti.

Ex ante koordinácia reforiem hospodárskej politiky a dohody na zmluvnom základe by len zhoršili závislosť pokroku v sociálnej oblasti od finančných podmienok. Pokračujúca práca na európskom sociálnom modeli môže úspešne pokračovať len ak budú realizované pôvodné plány pre fiškálnu kapacitu, spoločné riadenie dlhov a úplne integrovanú bankovú úniu. Len konzistentná náprava chybnej maastrichtskej menovej architektúry môže otvoriť cestu pre európsku sociálnu dimenziu. Bohužiaľ sa zdá, že pre ňu v súčasnosti nie sú žiadne vyhliadky.

Pozadie

Björn Hacker je politický analytik so zameraním na európsku hospodársku politiku v rámci sekcie analýz medzinárodnej politiky nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Berlíne.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA