List našim európskym spoluobčanom

Španielsko vyťažilo mnoho zo svojej integrácie do štruktúr EÚ a považovali ho za jeden zo zázrakov uplynulých desaťročí. Napáchali sa však aj veľké chyby, ktoré teraz treba napraviť, píšu Ángel Saz-Carranza a Carlos Buhigas-Schubert.

„Vo svetle faktu, že politické procesy a tradičné komunikačné kanály na celoeurópskej úrovni sa ukázali ako nevhodné, chceli by sme prostredníctvom tohto listu zdieľať pár názorov a otvoriť diskusiu s vami.

Mediálne pokrytie hospodárskej krízy sa vo všeobecnosti zameriava na okamžitosť problémov a prakticky je monopolizované národným sentimentom. Toto poňatie však bráni skutočnému pochopeniu krízy a nikdy nezlyhá pri tvorbe nedorozumení a predsudkov, ktoré živia frustráciu a hnev, čo nás rozdeľujú. Naše politické elity, bohužiaľ, neboli schopné napraviť tento trend.

Veríme, že je nevyhnutné, aby sme vykonali hlbokú kolektívnu reflexiu spolu so všetkými stranami, ktoré chcú počúvať a tiež vysvetľovať, s podporou historickej perspektívy, rozvážnosti a zdravého rozumu, v snahe nájsť najlepšie riešenia pre budúcnosť. Naším základným cieľom je prekonať zjednodušujúce národné výrazy typu „nadmerne míňajúci Taliani“ či „nepodporujúci Fíni“ a prispieť tak k zdieľanej vízii Európy.

Chceli by sme preto začať prezentovaním prípadu Španielska, krajiny, ktorá prechádza dramatickým, no nevyhnutným procesom sebakritiky a obety.

Každý vie, že Španielsko enormne profitovalo zo svojej plnej politickej integrácie do EÚ a bolo vnímané ako jeden zo zázrakov uplynulých pár desaťročí.

Odkedy v roku 1985 vstúpilo do EÚ, príjem na obyvateľa sa zvýšil štyrikrát, došlo k výraznému posilneniu inštitúcií, zvýšil sa blahobyt a zlepšila rovnosť príležitostí, vytvorilo sa množstvo hospodárskych praxí hodných obdivu a krajina sa stala druhým domovom pre mnohých Európanov. Španielsko v tých časoch dokázalo vyťažiť najviac, čo sa dalo z nepopierateľného vzostupného efektu členstva EÚ a značnej solidarity. Naše najrozvinutejšie mestá patria do svetovej špičky a dokonca aj slabšie oblasti majú excelentnú infraštruktúru.

Európa na členstve Španielska tiež získala. Kedysi problematická, dnes politicky stabilná krajina sa postupne stala príležitosťou, ktorá so 45-miliónovou populáciou výrazne zväčšila európsky jednotný trh. Firmy z iných členských štátoch v Španielsku objavili takmer nedotknutý trh pre slabosti existujúcej podnikateľskej komunity. Avšak medzi španielskymi firmami a pracovníkmi našli dôležitých partnerov.

Napriek nášmu úspešnému príbehu sme však urobili závažné chyby. Jednou z nich bolo rozhodnutie vzdať sa európskeho prístupu, ktorý bol charakteristický pri španielskom vstupe do EÚ pod vedením Felipeho Gonzáleza.  Vyjednávací prístup štýlom „kto z koho“ Josého Maríu Aznara a nezáujem Josého Luisa Rodrígueza Zapatera nepomohli ani Španielsku, ani Európe. Dúfame, že Mariano Rajoy je schopný vhodnejšie nastaviť pozíciu krajiny a zaujať aktívnejšiu rolu.

Okrem toho sme nedokázali efektívne modernizovať naše inštitúcie, ktoré vo všeobecnosti ostávajú nadmerne korporátne. Hoci sme urobili významný pokrok, naše verejné orgány musia byť spoľahlivejšie, naše odborové organizácie musia dohnať dobu a naše podnikateľské asociácie musia prijať dlhodobejšiu perspektívu. V porovnaní s inými krajinami eurozóny má Španielsko stále málo kvalitnú administratívu, nedosiahnuteľné odbory a firmy, čo do výskumu a vývoja investujú príliš málo.

S ohľadom osobitne na súčasnú krízu sme nedokázali zastaviť rast bubliny, ktorá viedla k tomu, že sme žili nad pomery a zasekli sme sa so sektormi s nízkou pridanou hodnotou ako je stavebníctvo. Bolo našou povinnosťou ju spľasnúť. Čelili by sme však dvom výzvam naraz. Na jednej strane španielski politici nemali dosť odvahy na zastavenie trendu pre lacné úvery a nízku nezamestnanosť, z ktorých profitovali tak ako aj podniky a bežní občania. Na druhej strane miestne a regionálne vlády boli čoraz závislejšie od daňových príjmov z realitného boomu.

Nepomohla nám ani spoločná mena. Počas celého prvého desaťročia 21. storočia bolo Španielsko medzi krajinami s najrigoróznejšou fiškálnou disciplínou. V tomto ohľade sme boli na špičke. Nanešťastie, veľké ekonomiky eurozóny Nemecko a Francúzsko potrebovali stimul, naša pravý opak. Dôsledkom toho, hoci španielski politici bublinu spľasnúť nedokázali, ale dosiahli rozpočtový prebytok, súkromný dlh, ktorý sa kontroluje oveľa ťažšie, z veľkej časti finančne kryli úspory z iných častí Európy, ktoré cestovali cez zjednotený finančný priestor v snahe o nájdenie najvyššej výnosnosti.

Napriek tvrdeniam médií nemá v dnešnej Európe miesto stereotypné zobrazovanie despotických severanov a lenivých južanov. Napriek kritike, ktorá sa hromadí na adresu vlády Angely Merkelovej, sme presvedčení, že Nemci boli vždy zaviazaní Európe, tak ako sa to odráža v ich čistom príspevku do rozpočtu EÚ. EÚ na oplátku pomohla pri zjednocovaní Nemecka a otvorila veľký trh pre schopné firmy krajiny. Výsledkom bol obchodný prebytok, ktorý nikdy neprestal rásť. Nemecko prinieslo veľké obete svojou Agendou 2010 a Európa štát podporila, keď mu odpustila jeho prehrešok, tak ako aj Francúzsku, voči pravidlám Paktu stability a rastu.

Sme tiež presvedčení, že stereotyp nespoľahlivých Španielov je tiež nesprávny. Španielsko hralo dôležitú úlohu pri budovaní takej EÚ, akú poznáme dnes. Tak ako ostatné krajiny južnej Európy, plne uznalo svoje chyby a zaviazalo sa k drastickým reformám. Takým, aké by ostatné štáty možno ani neprijali. Napriek tomu je južná Európa neustále bombardovaná moralistickými argumentmi, ktoré prehliadajú fakt, že my nie sme strojcami krízy.

V tomto ťažkom, nevďačnom procese vytrvalosti, obetí a snahy, takmer nikde na kontinente nevyvstal spoločný horizont založený na porozumení súčasných okolností, aby bolo jasné, čo sa deje a bol by inšpiráciou pre lepšiu budúcnosť plnú nádeje.

Južná Európa, a osobitne Španielsko, majú pred sebou pár ťažkých rokov. Napriek výraznému zhoršeniu sociálnej situácie je správanie občanov príkladom integrity a veľkorysosti. Vďaka tomu do politickej diskusie neprenikli extrémistické či populistické iniciatívy. Vieme, že je čas na znovuobjavenie našej krajiny a nápravu pretrvávajúcich chýb.

Na tejto ceste sme silne zaviazaní Európe a chceme sa postaviť každému a všetkým, čo podľahli nebezpečnému vírusu nacionalizmu a rozdeľovania, ktorý vyvoláva vnútorný proces ustupovania, čo  nikam nevedie.

Budúcnosť nás testuje. Rozhodnutia, ktoré budú prijaté v najbližších mesiacoch nás ovplyvnia v oveľa väčšej miere, ako v súčasnosti dokážeme vnímať alebo chápať. Dovoľujeme si však predpovedať, že tí, čo raz budú študovať túto krízu s nevyhnutnou historickou perspektívou, sa nesústredia na debaty spojené s dlhom či deficitom, ktoré každý deň dominujú titulkom v médiách, možno ani na diskusie o eure, ale na naše odhodlanie, inteligenciu a silu riešiť naše problémy spoločne.“

Pozadie

Ángel Saz-Carranza prednáša na škole podnikania a práva ESADE v Madride. Carlos Buhigas-Schubert je špecialistom na európsku politiku a členom Tímu Európa, siete nezávislých konferenčných spíkrov, ktorá vznikla pod záštitou Európskej komisie.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA