Nie riešenie, ale trest pre Cyprus

Nie pochýb o tom, že nechádzajúce mesiace budú pre Cyperčanov dramatické, píše Nikos Chrysoloras.

„Teraz je to oficiálne, Cyprus zaplatí krutú daň za to, že svoju ekonomiku premenil na offshorový finančný prístav a umožnil hyperinfláciu svojho bankového sektora.

Ak cieľom dramatických celonočných rokovaní eurozóny nebolo trestať a z osudu ostrova urobiť vzor, no vyriešiť problém,  potom len ťažko môžeme hovoriť o tom, že sa to podarilo.

Dohoda Euroskupiny z 25. marca zabránila okamžitému a neriadenému bankrotu. Niet však pochýb, že nadchádzajúce mesiace budú pre Cyperčanov dramatické.

Podpredseda Európskej komisie Olli Rehn situáciu dokonca priprovnal k tureckej invázii na ostrov v roku 1974.

Podľa dohody druhú najväčšiu banku krajiny Laiki Bank čaká reštrukturalizácia. Okrem toho, že to bude viesť k strate pracovných miest, všetky vklady fyzických či právnických osôb nad 100 tisíc eur budú prakticky vymazané.

Možno to bude trvať roky, kým sa procedúra dokončí a vkladatelia dostanú nejakú kompenzáciu, ktorá v každom prípade bude oveľa menšia ako sumy stratené kvôli odpisu.

Ťažké straty zaznamenajú aj klienti Bank of Cyprus s vkladmi nad 100 tisíc eur. V skutočnosti rozhodnutie stanovuje, že na nejaký čas negarantové vklady v najväčšej banke krajiny ostanú zmrazené, kým sa nerozhodne o miere ich odpisu, tak aby sa dosiahol kapitálový pomer na úrovni 9 %.

Preto stovky tuzemských firiem vyčerpali svoje hotovostné rezervy a ich bežné účty boli vybielené. Niektoré, ak nie väčšina, v najbližších dňoch a týždňoch zrejme vyhlásia bankrot.

Tento vývoj v kombinácii so zavedením obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, rovnako na dobu neurčitú, vyvoláva pochybnosti o tom, kedy bude ekonomika krajiny schopná opäť normálne fungovať.

Bezprecedentná miera zničeného kapitálu, strata dôvery v bankový systém, ktorý slúžil ako základný pilier hospodárstva krajiny a zdroj pracovných miest, nevyhnutný odliv vkladov spolu so všeobečnou neistotou podľa očakávaní prehĺbia recesiu nad rámec najpesimistickejších predpovedí.

V tomto zmysle možno odhad udržateľnosti návrhu memoranda o porozumení medzi Trojkou a Nikóziou už považovať za zastaraný a program odklonený z nastavených cieľov.

Avšak vzhľadom na to, že eurozóna nie je ochotná poskytnúť prostriedky nad rámec 10 miliárd eur, najväčšou otázkou, ktorá teraz vyvstáva, je, ako sa pokryje neodvratný finančný rozdiel medzi solventnosťou a platobnou neschopnosťou v čase prepadu ekonomiky a nezamestnanosti, ktorá sa postupne vymkne spod kontroly.

Pochybovať sa dá aj o tom, či vôbec prežije aj Bank of Cyprus, pretože okrem odlivu vkladov bude musieť prevziať záväzky Laiki Bank voči Európskej centrálnej banke, ktoré dosahujú 9 miliárd eur (okolo 50 % cyperského HDP).

Okrem toho nešťastné riešenie situácie zo strany Euroskupiny a cyperskej vlády v uplynulých dňoch otriaslo dôverou cyperských občanov voči európskej trajektórii krajiny, tak ako to vyplynulo z nedávnych prieskumov verejnej mienky.

Rovnako krehká je dôvera občanov a trhov voči schopnostiam eurozóny zvládať krízu. Ak – nepochybne podstatné – problémy malej ekonomiky ako je Cyprus, dokážu vyvolať toľko ťažkostí, čo by sa dalo potom očakávať, ak sa veľké krízy vyskytnú v Taliansku a Španielsku.

V skutočnosti pôvodné rozhodnutie Euroskupiny uvaliť odvod aj na vklady pod 100 tisíc eur dáva jasne najavo, že eurozóna je v budúcnosti pripravená prekročiť Rubikon. Šéf Euroskupiny v rozhovore pre Financial Times zašiel tak ďaleko, že naznačil, že Cyprus by mohol byť použitý ako vzor a že vkladatelia s viac ako 100 tisíc eurami na účte môžu byť požiadaní, aby zaplatili za skrachované banky.

Inými slovami jeho posolstvo bolo jasné: Vezmite si peniaze a opustite juh! Tieto výroky vedú k zamysleniu sa, či osoba na čele eurozóny ju chce zachovať alebo ju jednou rukou zničiť.

Mohla by situácia nabrať iný smer? Samozrejme, za predpokladu, že by bola nevyhnutná politická vôľa.

Hoci Berlín správne poukazoval na to, že model cyperskej ekonomiky založený na finančnej bubline nebol udržateľný, jeho zrušenie v časovom rozmedzí len niekoľkých dní a nie rokov nutne prinesie viac problémov ako riešení vzhľadom na to, že žiadny alternatívny plán ešte nebol navrhnutý, nie to vykonaný.

A áno, Cyprus urobil veľa chýb a trest môže byť skutočne úmerný spáchanému zločinu. Ale čo chyby vodcov eurozóny? Ich reakcia na krízu je zatiaľ smiešne neúspešná, bez ohľadu na definíciu úspechu.

Ekonomika eurozóny prechádza dvojitou recesiou, dokonca aj Nemecko stagnuje, nezamestnanosť dosahuje rekordné výšky, HDP eurozóny je oveľa nižšií ako v čase pred krízou a európske banky sú chodiacimi mŕtvolami neschopnými poskytovať úvery ekonomike.

Populistické, secesionistické a nacionalistické hnutia sú na vzostupe naprieč celou Európou, duchovia minulosti ožívajú a v stávke je projekt európskeho zjednotenia. Nespočetné nočné rokovania nedokázali obnoviť dôveru, niektoré z nich, ako to minulotýždňové nerešpektujúce posvätnosť komerčných vkladov, boli vyložene katastrofálne.

Či si Cyprus zaslúži svoj osud alebo nie, neodvratnou pravdou je, že hlavnou chybou v systéme krízového riadenia v eurozóne je, že ľudia nie sú prepustení, keď niečo pokazia. A preto v tom stále pokračujú.“   

Pozadie

Nikos Chrysoloras je bruselským korenšpondentom pre grécky denník Kathimerini. Tento komentár bol zverejnený aj na stránke crisisobs.gr Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA