Riziká Európy bez vízie

Nedávne európske reformy vyvolané vplyvom krízy boli vykonávané nejednotným prístupom bez zastrešujúcej vízie. Tento spôsob politiky však sprevádzajú zodpovedajúce riziká, ktoré môžu ohroziť úspech súčasného úsilia, upozornila poľská europoslankyňa Danuta Hübnerová.

„Keď sa ohliadneme do histórie európskej integrácie, reformné úsilie nemalo tendenciu zameriavať sa na konečný politický tvar Európskej únie. V prípade zásadných zmien však vždy bola dostupná komplexná vízia, stratégia a akčný plán.

To bol prípad zóny voľného obchodu a colnej únie, zriadenia jednotného trhu, a v neposlednom rade aj eurozóny.

Nedávne európske reformy vyvolané vplyvom krízy sa vykonávali v rámci nejednotného prístupu a chýbala im zastrešujúca vízia. Tento spôsob politiky však sprevádzajú zodpovedajúce riziká, ktoré môžu ohroziť úspech súčasného úsilia. Preto dnes Európa opäť potrebuje víziu.

Cez zastrešujúceho cieľa Únia čelí piatim hlavným rizikám:

1. Oslabeniu demokratickej legitimity súčasných reforiem.

V Európe demokracia ostáva prevažne fenoménom založenom na národných štátoch. Napriek rastúcemu počtu federálnych riešení v rámci reforiem pod vplyvom krízy, demokratická legitimita na úrovni EÚ do značnej miery chýba. Dôsledkom toho sa rozhodovací proces v Bruseli čoraz viac vzďaľuje od občanov.

Absencia dlhodobej vízie tento problém prehlbuje. Keďže politici nemôžu predložiť komplexnú predstavu o smerovaní Európy, nie sú schopní zapojiť aj občanov a mobilizovať verejnú mienku v prospech reforiem.

Bez vízie Únia stráca zásadnú podporu a môže následne čeliť problémom v snahe prepožičať svojim reformám potrebnú demokratickú legitimitu.

2. Strate dohľadu nad celkovým vplyvom reforiem.

Bez jasnej vízie súčasné reformy nemožno pridať do koherentného celku.

Príkladom v tomto zmysle sú reformy finančného sektora. Opatrenia prijaté doteraz sa zameriavajú na riešenie bankového sektora, ochranu vkladateľov a infraštruktúru finančných trhov a okrem iného aj na vyplnenie politických štrbín a zavádzanie regulácie s cieľom obnoviť stabilitu finančného sektora a predchádzať budúcim krízam.

Tieto reformy však nedokázali dôsledne zasiahnuť horizontálne záležitosti naprieč jednotlivými zložkami finančného sektora. Ide najmä o rozdiely v ekonomickej veľkosti finančných inštitúcií, rozdiely v štruktúre finančného sektora (otázka domáci/hosťujúci), rozdiely vyplývajúce z členstva v eurozóne, aby sme vymenovali aspoň niekoľko.

Opatrenia, ktoré nemajú širší obzor budú zrejme zahalené v neistote, čo nakoniec môže viesť k negatívnym dôsledkom pre jednotný trh, či dokonca k jeho rozpadu.

3. Oslabeniu komunitárnej metódy pre čoraz väčšie inklinovanie k medzivládnym dohodám.

Európa v súčasnosti využíva aj komunitárnu, aj medzivládnu metódu pri prijímaní rozhodnutí. Bez vízie zrejme bude čoraz viac inklinovať k tej medzivládnej na úkor komunitárnej.

Kríza viedla k vytvoreniu Európskeho stabilizačného mechanizmu a tiež Zmluvy o stabilite, koordinácii a riadení. Obe opatrenia vznikli na základe medzivládnej metódy. Eurozóna sa naďalej riadi cez medzivládne dohody. Tieto nejasnosti spojené s výberom metódy, ktorá by mala byť použitá, zvyšuje inštitucionálny zmätok.

Tento dualizmus vo vykonávaní politík jasne poukazuje na potrebu zmeny zmluvy, aby bolo možné integrovať súčasné a budúce reformy do zmluvného rámca.

4. Prehlbovanie rozdielov vznikajúcich medzi členmi a nečlenmi eurozóny

Z pochopiteľných dôvodov bolo zameranie reforiem vyvolaných krízou v značnej miere najmä na eurozónu. To sa odráža na nedávanej reforme hospodárskeho riadenia a finančného sektora a tiež vo finančných nástrojoch vytvorených v dôsledku krízy. Európa tiež zažila postupné posilnenie Euroskupiny a tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších rokoch.

Hoci viacero opatrení bolo čiastočne otvorených aj voči nečlenom eurozóny (balík šiestich legislatívnych aktov, fiškálna zmluva a tiež jednotný systém dohľadu), postavenie nečlenov eurozóny sa rieši od prípadu k prípadu.

Vždy keď padne návrh nového opatrenia, začne diskusia o účasti krajín bez eura. Takýto postoj môže pomaly vytvoriť ďalšiu neistotu o úlohe týchto členských štátov v Únii.

Na riešenie tohto problému treba vytvoriť plán účasti nečlenov na budúcich iniciatívach eurozóny.

5. Ohrozeniu existujúcich základov hospodárskej a menovej únie

Vzhľadom na to, že hospodárska a menová únia sa stále vyvíja, vyhliadky na skutočnú fiškálnu a politickú úniu ostávajú v súčasnosti vzdialené. Ďalšie meškanie v dokončení fiškálnej únie však môže nakoniec ohroziť existujúce základy menovej únie.

Už sme boli svedkom toho, že neúplná únia, ktorú máme dnes, si notoricky nedokázala zabezpečiť dôveru trhu.

Všetky tieto riziká zintenzívňujú potrebu spoločnej vízie oveľa viac ako inokedy. V najbližších mesiacoch budú európski lídri musieť vyriešiť otázku smerovania Európy a vybrať si jasnú cestu pre reformy. Voľby do Európskeho parlamentu sú za rohom, takže teraz je čas rozhodnúť o tejto vízii."

Pozadie

Danuta Hübnerová je poľskou europoslankyňou (EĽS) a členkou Global Agenda Council on Europe Svetového ekonomického fóra. V minulosti pôsobila aj ako komisárka pre regionálny rozvoj.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA