Sociálny rozmer skutočnej Hospodárskej a menovej únie

Sociálna konvergencia by mala mať kľúčovú váhu pri úvahách členských štátov, ktoré pripravujú nové kolo integrácie v snahe o dokončenie Hospodárskej a menovej únie. V opačnom prípade to bude viesť k zintenzívneniu vzájomnej konkurencie a sociálnemu dumpingu. Upozorňuje profesorka Maria João Rodriguesová.

„Zmena dizajnu Hospodárskej a menovej únie je základným úkonom na prekonanie finančnej, hospodárskej, sociálnej a politickej krízy v Európe.

Predseda Van Rompuy v správe načrtol štyri hlavné stavebné bloky: integrovaný finančný, rozpočtový, hospodársky a politický rámec. Dôležité je teraz aj to, aby sme vyjasnili okolnosti, pri ktorých treba sociálny rozmer zvažovať v rámci tohto fundamentálneho procesu.

Základnú otázku, ktorú musia európske inštitúcie vyriešiť zrejme je: ako môžeme zaistiť dlhodobú udržateľnosť Hospodárskej a menovej únie a urobiť z nej platformu na zlepšenie prosperity a demokratického občianstva v Európe? Fiškálna disciplína, finančná zodpovednosť, rast, silnejšia konkurencieschopnosť pre nový model rastu sú určite kľúčovými princípmi.

Ale to isté sa jasne vzťahuje aj na určitú mieru posilnenia sociálnej konvergencie, ktorú treba tiež považovať za kľúčový princíp na zaistenie dlhodobej udržateľnosti Hospodárskej a menovej únie.

Centrálnou úlohou:

  • Nového finančného rámca je zaistiť zodpovedný a podporný finančný systém vytvorením silnejšieho mechanizmu európskeho dohľadu.
  • Nového rozpočtového rámca je zaistiť silnejšiu fiškálnu zodpovednosť a európsky dohľad výmenou za určitú mieru fiškálnej solidarity definovaním európskej demokratickej fiškálnej autority
  • A nového hospodárskeho rámca je koordinovať reformy a investície posilnením spoločnej stratégie pre rasť a zamestnanosť a monitorovať makroekonomické nerovnováhy.

Vo veľkej miere môžu zlepšiť Hospodársku a menovú úniu, ale ak nebudeme mať jasný rámec pre sociálnu koordináciu a konvergenciu, keď členské štáty akceptujú zdieľanie vyššej miery ich finančnej, rozpočtovej a hospodárskej suverenity, normálnym dôsledkom bude zintenzívnenie konkurencie medzi nimi, osobitne znížením ich sociálnych podmienok.

Toto je niečo, čo ekonomická teória dokáže predvídať s vyššou mierou istoty. Tento trend najprv ovplyvní členov eurozóny s nižšiu konkurencieschopnosťou a bude sa šíriť do ostatných, čím vytvorí dolutočivú špirálu založenú na inštitucionalizovanom sociálnom dumpingu, ktorý degraduje platy, sociálne príspevky, sociálne štandardy a v podstate základné súčasti kvality života a budúcej konkurencieschopnosti Európy. Neskôr sa negatívne odrazia na hospodárskej, finančnej a fiškálne stabilite Hospodárskej a menovej únie, najmä pre nekontrovaný pohyb ľudí a kapitálu.

Aké sú teda minimálne podmienky na zváženie tejto nevyhnutnej sociálnej dimenzie pri pretváraní Hospodárskej a menovej únie?

  • Jasná definícia základného sociálneho štadardu, ktorý sa bude musieť v eurozóne rešpektovať, a propagovať pri vzťahoch medzi EÚ a jej externých partneroch.
  • Definícia cieľov sociálneho pokroku v rámci európskej stratégie pre rast.
  • Silnejší monitoring a koordinácia sociálnych reforiem a plánov pre tvorbu pracovných miest v rámci národných programov reforiem.
  • Silnejšie nástroje pre sociálne investície by sa mali zvážiť v rámci spoločného rozpočtu a pri európskom dohľade nad národnými rozpočtami. Využívali by sa ako podmienená motivácia pre pokrok v týchto sociálnych cieľoch a reformách.
  • Dohľad nad makroekonomickými nerovnováhami a lepšia makroekonomická koordinácia, ktorá by tiež mala prihliadať aj na sociálne indikátory a nielen hospodárske a finančné.
  • Vytvorenie európskeho fondu na riešenie vážnych sociálnych makroekonomických šokov ak bude užšia koordinácia členov eurozóny v oblasti daní a sociálnych príspevkov.

Takýto vývoj si bude nakoniec vyžadovať aj prispôsobenie súčasného inštitucionálneho nastavenia:

  • Stretnutia na zlepšenie koordinácie ministrov sociálnych vecí zamerané na špecifické otázky týkajúce sa eurozóny, mal by sa ich zúčastňovať aj komisár pre sociálne záležitosti.
  • Aktívnejšia úloha Európskeho parlamentu na rôznych úrovniach európskeho semestra a jeho vnútornej organizácie pri riešení špecifických otázok týkajúcich sa eurozóny.
  • Rozvoj sociálneho dialógu, aby dokázal zvládnuť špecifické otázky týkajúce sa eurozóny.

Skutočná Hospodárska a menová únia bez tohto druhu explicitnej sociálnej dimenzie nebude skutočná, pretože jednoducho neprežije.“

Pozadie

Maria João Rodriguesová je profesorkou európskych hospodárskych politík na Inštitúte európskych štúdií. Participuje aj v poradných expertných skupinách inštitúcií EÚ.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA