Európa potrebuje jednotný digitálny trh

Hans Martens a Fabian Zuleeg z think tanku European policy centre tvrdia, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu by malo byť pre EÚ prioritou. Priniesol by ekonomický rast a nové výhody pre spotrebiteľov, zvýšil produktivitu a konkurencieschopnosť v Únii. Zaznelo to aj na konferencii „Jednotný digitálny trh do roku 2015 – motor ekonomického rastu a pracovných príležitostí“.

Obaja napísali policy brief, v ktorom upozorňujú, že spoločný digitálny trh by mohol pomôcť vyriešiť širokú škálu problémov – od nezamestnanosti, enviromentálnych hrozieb až po krízu verejných financií.

Digitálna agenda je pre Európu politickou výzvou, a preto potrebuje spoločný a ambiciózny postup. Jednotný digitálny trh zahŕňa vytvorenie dôveryhodného online prostredia, spoločný rámec pre digitálnu ekonomiku, e-mobilitu či e-infraštruktúru.

Ako príklad môžu slúžiť USA, ktoré majú taktiež silný vnútorný trh a pri praktickej absencii národných hraníc, nie sú digitálne služby na trhu fragmentované a môžu sa voľne rozvíjať. Podobne sú na to aj ekonomiky Ázie.

Investori potrebujú mať vytvorené priaznivé prostredie, aby vo svojich investíciach videli zisky a využívali tak aj rizikový kapitál. Investície do digitálnej infraštruktúry sa môžu zároveň stať tiež motorom ekonomiky v čase krízy.

Európska únia urobila v posledných rokoch v digitálnej agende mierny pokrok, predovšetkým pokiaľ ide o regulačné prostredie elektronických komunikácií, cezhraničný e-obchod alebo spoločný prístup k internetovému obsahu. Silný dôraz na digitálnu agendu kladie aj súčasné dánske predsedníctvo.

Vytvorenie takého trhu nie je podľa autorov policy briefu lineárny proces. Európa potrebuje prekročiť určitý prah, kým sa začnú prejavovať benefity zo spoločného digitálneho trhu. Veľké limity má stále e-obchod, ktorý doteraz zaznamenal rozvoj najmä na národnej úrovni. Problém však autori vidia aj v zabezpečení spotrebiteľských práv, ktoré je niekedy ťažké vymáhať aj na národnej úrovni. Vnútorné pravidlá sa pritom medzi štátmi odlišujú.

Potrebujeme preto určitý stupeň harmonizácie spotrebiteľskej ochrany, ochrany údajov, ale aj digitálneho podnikateľského prostredia, predovšetkým v oblastí daní, cloud computingu, e-podpisov alebo  cezhraničných licencií.

Veľa nových pravidiel sa prijíma len na národnej úrovni. Je to aj preto, že niektoré rozvinutejšie štáty nechcú čakať na tie menej rozvinuté.

Ďalšou oblasťou, ktorá sa fragmentuje sú autorské práva. Podľa autorov policy briefu je preto potrebné zaviesť špecifickú legislatívu na európskej úrovni, ktorá nahradí nejednotnú národnú legislatívu.

Samozrejme dôležitá je aj fyzická infraštruktúra. Na jej budovaní treba zainteresovať v prvom rade súkromný sektor, ktorému na to treba vytvoriť vhodné rámcové podmienky, zakončujú autori svoje odporúčania.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA