Najväčšou prekážkou pre rast IKT je nejednotný digitálny trh

Digitálna agenda EÚ má potenciál obrovského prínosu pre ekonomický rast. V súčasnosti najväčšie prekážky si vyžadujú skôr politické a regulačné opatrenia než fiškálne stimuly, tvrdí Michał Grajek z think tanku Bruegel v publikácii „ICT for growth: a targeted approach“.

Michał Grajek analyzuje vo svojej štúdii rôzne akademické a praktické pohľady na rozvoj informačných a komunikačných technológií (IKT) v Európskej únii a tiež na základe vlastného prieskumu ponúka odporúčania pre verejnú politiku.

Digitálna agenda je jedna zo siedmych hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Sústreďuje sa na informačné a komunikačné technológie (IKT) ako nástroj udržateľného a inkluzívneho rastu. Digitálna agenda zároveň načrtáva hlavné prekážky rozvoja IKT sektora. Sú to nízke investície do infraštruktúry, fragmentovaný digitálny trh, legislatíva o autorských právach, či nedostatočná interoperabilita a úroveň digitálnych zručností.

Grajek vo svojej analýze identifikoval štyri hlavné IKT kategórie, ktoré majú podľa neho najväčší potenciál na ekonomický rast a následne vypočítal dopad každej z týchto kategórii na ekonomický rast v prostredí, v ktorom by neexistovali žiadne prekážky.

Hlavnými trendmi v IKT teda sú sociálne siete, cloud computing, M2M (machine-to-machine communication), nazývaný tiež internet vecí a napokon organizačné technológie, kam patrí napríklad e-government.

Autor vypočítal výšku pridanej hodnoty, ktorú môže každá z kategórii generovať v rámci EÚ. Každá z hodnôt predstavuje priemerný ročný prídavok k rastu medzi rokmi 2012 až 2020. V prípade sociálnych sietí je 5 mld. eur ročne, v prípade cloud comupting 33,5 mld. eur, M2M dáva dohromady 25,5 mld. eur a organizačné technológie až 60 mld. eur.

Najväčšiu prekážku rastu sektora IKT predstavuje nekompletný jednotný digitálny trh, kvôli ktorému prichádza EÚ podľa hrubých odhadov asi o 64 mld. eur ročne. Za tým nasleduje reštriktívna regulácia (60 mld. ročne), obavy zo zabezpečenia osobných údajov (47,5 mld. ročne) a napokon nedostatočná ochrana intelektuálneho vlastníctva,  spoločne s nízkymi investíciami do sietí novej generácie (33,5 mld. ročne).

Grajek navrhuje na základe týchto poznatkov také reformy, ktoré zvýšia flexibilitu jednotného digitálneho trhu podľa vzoru nemeckých reforiem. Dôležitá je tiež harmonizácia ochrany súkromia a zabezpečenia osobných údajov bez toho, aby to príliš zaťažovalo firmy. Najnovší návrh Komisie na ochranu osobných údajov je podľa neho „krok správnym smerom“.   

Investície do infraštruktúry sietí novej generácie by mali ísť najmä zo súkromných zdrojov. EÚ by však mala motivovať telekomunikačných a káblových operátorov, aby zvyšovali výšku svojich investícií. Takéto investície sa v dlhodobom horizonte vrátia.

Dôležitým zistením je však to, že prekonávanie prekážok si vyžaduje skôr politické a regulačné opatrenia ako fiškálne stimuly.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA