Jazykový zákon – posledné zmeny

“Budúcnosť ochrany európskych menšín môže závisieť na tom, ako Vysoký komisár pre národnostné menšiny Knut Vollebaek zareaguje na súčasnú situáciu”, píše István András Türke z Sorbonnskej univerzity a riaditeľ inštitútu Europa Varietas v štúdii, ktorá analyzuje vykonávací predpis k zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

Už od leta, kedy sa zmenil zákon o štátnom jazyku sa o ňom intenzívne diskutuje v európskom kontexte. Po niektorých výhradách, predovšetkým zo strany Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vstupuje do platnosti nariadenie vlády upravujúce vykonávanie novelizovaného zákona.  

István András Türke vo svojej analýze varuje, že z jazykového zákona ako aj z nového nariadenia môžu vyplynúť vážene dôsledky nie len na úrovni slovensko-maďarských vzťahov ale aj na európskej úrovni.

“Po tom čo Knut Vollebaek, vysoký komisár pre národnostné menšiny OBSE (zákon) v júni kritizoval, v januári vyjadril spokojnosť s jeho úpravou, napriek tomu, že podľa niektorých expertov slovenská strana (v nariadení) ignorovala väčšinu komisárových návrhov”, píše Türke.  

Uvádza tiež, že podľa neoficiálnej analýzy právnej služby Európskej komisie je slovenská úprava proti duchu európskej legislatívy.

Türke sa tiež podobne ako právna služba EK domnieva, že úprava vykonávania zákona sa nemala udiať nariadeným vlády ale riadnou právnou formou.

Podľa právnikov, na ktorých sa maďarský akademik odvoláva, by sa mal zákon novelizovať tak „aby nebol v rozpore s zákonom o ochrane národnostných menšín“. Mal by vraj tiež obsahovať odvolanie sa na dohody o základných ľudských právach.

Türke tvrdí, že právna služba brala pri hodnotení do úvahy predovšetkým “Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov“ z roku 1992 a „Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín“ z roku 1994. Pripomína, že SR ratifikovala Rámcový dohovor v roku 1999 s dodatkom o uplatňovaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín v obciach, kde je aspoň 20 % zastúpenie národnostnej menšiny.

Právna služba EK tiež podľa Türkeho poukazuje na neproporcionalitu trestov, kde ukladanie a zverejňovanie udeľovania pokút je „prehreškom proti právu na súkromie.”

„Právnici hovoria, že obmedzenia v súvislosti s vysielaním v slovenskom jazyku nemôžu byť uplatňované pri cezhraničnom vysielaní. Podľa nich sa ani “zahraničné a menšinové publikácie za žiadnych okolností nemôžu byť kontrolované,” uvádza ďalej v analýze.  

Ako ďalej píše, v zdravotníckych službách zákon „nedovoľuje hovoriť menšinovým jazykom.” Podľa Türkeho právnici EK žiadajú prijatie takých podmienok, ktoré umožnia zamestnancom komunikovať v menšinovom jazyku, ak si to želajú”.

Akademik tvrdí, že hodnotenie právnej služby EK neoficiálne kritizuje slovenský jazykový zákon a žiada od Knuta Vollebaeka ďalšie kroky. Podľa neho môže „ďalší osud ochrany menšín v Európe závisieť od toho, ako vysoký komisár OBSE zareaguje”.

REKLAMA

REKLAMA