Kontrastívna analýza originálu a zredigovaného textu

Nasledujúca analýza sa zaoberá porovnaním rozdielov vo význame a korektnosti sprostredkovania informácií v origináli textu, ktorý bol 8. januára 2009 v stanovenom rozsahu zaslaný redaktorovi denníka, a textu v zredigovanej podobe tak, ako bol 10. januára 2009 uverejnený v denníku Pravda. Cieľom práce je potvrdiť alebo vyvrátiť predpoklad, že pri redakčných zásahoch došlo k priamym sémantickým posunom či k zasadeniu výpovede do kontextu odlišného od autorského zámeru realizovaného v origináli textu.

Pri redigovaní textu často dochádza k úpravám, ktoré spočívajú v optimalizácii textu (pozn. optimálny = najprimeranejší vzhľadom na dané podmienky) vzhľadom na podmienky, ktoré sú dané predovšetkým rozsahom, grafickou úpravou, gramatickou a štylistickou normou. Pre jazyk masmédií je typické vyhýbanie sa presnému pomenovaniu skutočnosti uprednostňovaním formulácií, ktorých význam nemá korelát v realite. Ako príklad môžu poslúžiť konštatovania typu „Taliansko sa hnevá", Španielsko je urazené". „Mráz prichádza z Kremľa" a pod.. Kým metaforické vyjadrovanie je v odbornom texte v zásade okrajový jav, ktorý je prejavom ťažkostí pri presnom zachytení skutočnosti, ekonómie vyjadrovania (príkladom môže poslúžiť napr. formulácia typu „Molekula sa snaží dostať do bunky") či vskutku periférnym osviežením emočne neutrálneho textu, novinársky úzus je taký, že prítomnosť podobných formulácií je priam nevyhnutnou podmienkou uverejnenia textu. Ako príčina spomínaného mediálneho úzu sa okrem komerčne motivovaného znižovania intelektuálnej náročnosti textu často uvádza manipulatívnosť fungujúca na základe voľného narábania s jazykom. Problému manipulatívneho používania jazyka sa venoval napr. Petr Fidelius, Victor Klemperer, George Lakoff. Z diel našich autorov možno spomenúť príspevok Juraja Dolníka, publikáciu Viktora Krupu či článok Oľgy Orgoňovej a Aleny Bohunickej.


Kompletnú analýzu si môžete stiahnuť na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA