Prečo cesta z krízy vedie cez kultúru a umenie

Aj napriek kríze má Európa dobrý dôvod na optimizmus. Je ním kultúrny sektor ako rezervoár nádeje, nápadov a ekonomického rastu, píše dánsky minister kultúry Uffe Elbæk a eurokomisárka pre vzdelanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou.

"Aj keď nemôžeme poprieť vážnosť aktuálnej krízy, je jasné, že Európa stále má dôvody na optimizmus. Ako európski politici a ľudia s vášňou pre umenie a kultúru navrhujeme, aby sa oblasť kultúry začala vnímať ako zdroj nádeje, nápadov a nového ekonomického rastu, ktorá nás môže dostať z krízy.

Táto kríza je krízou sebadôvery nielen medzi investormi, politikmi, či voličmi, ale aj u nás všetkých.  Ak by aj politickí lídri a inštitúcie bojovali za správne riešenia na všetkých úrovniach, my ako spoločnosť stále potrebujeme znovu objaviť to najlepšie v nás, aby sme sa pohli ďalej. Potrebujeme nájsť nové spôsoby ako sa starať o ľudský a ekonomický rast. Je čas, aby sme venovali väčšiu pozornosť talentom a inováciám v našich umeleckých komunitách a kreatívnom priemysle.

Umenie nie je len čerešničkou na torte – aj keď aj týmto spôsobom môže byť obohacujúce – ale je to aj spôsob myslenia a spôsob inovatívnej práce s realitou. Európa zajtrajška bude len natoľko úspešná a bude sa v nej dať žiť iba tak, aké nápady budeme mať o jej budúcnosti. Všetci by sme sa mali zlepšiť v tom, v čom sú umelci dobrí už teraz – z mála spraviť viac, hľadať nové perspektívy a vzrušujúce nové kombinácie. Môžeme tak realizovať nápady, ktoré boli predtým nemysliteľné.

Všetci jedinci a skupiny majú schopnosť inovovať a prichádzať s novými nápadmi, no pre umelcov je to ich profesia. Kríza je ekonomická a politická, no určite nie kultúrna. Kultúrny sektor, krásne umenie aj kreatívny priemysel sú živé ako nikdy predtým. Kreatívny priemysel je momentálne jedným z mála rastúcich oblastí v Európe.  

Výzvu smerujeme politikom. Politické obštrukcie treba odstrániť, aby uvoľnili priestor pre kreatívne inovácie a Európsky rámec pre kreatívny priemysel musí byť posilnený. Potrebujeme vytvoriť mestá, ktoré budú priťahovať a stimulovať tých správnych ľudí  z Európy a z celého sveta.

Ďalej chceme povzbudiť umelcov, inštitúcie a kreatívcov, aby prijali zodpovednosť, ktorá prichádza s možnosťou hrať významnú úlohu v budúcnosti Európy. Apelujeme na vás, uvedomte si a akceptujte svoju úlohu v Európe, ktorá hľadá nové nápady a inšpiráciu. Spojte sa so zvyškom spoločnosti a ukážte nám realitu z nového, kritického a kreatívneho uhla pohľadu. Na oplátku vám sľubujeme, že vás pozveme dnu a vypočujeme vás.

Výzvu smerujeme aj ďalšej generácii umelcov a kreatívnych inovátorov. Je čas zdvihnúť hlavy a byť pyšný na to, kto ste. Ste budúcnosť a ukážete nám svetielko nádeje v tejto temnote.

Čo môžu urobiť politici?

Euróske mestá sú tie najkreatívnejšie a najživšie na celom svete. Mestá ako Londýn, Miláno, Paríž, Madrid, Varšava, Mníchov, Štokholm, Amsterdam, Berlín a Kodaň nie sú len metropolami, ale aj kreatívnymi centrami so státisícmi zamestnancov kreatívneho priemyslu. Nepatria sem len umelci, filmoví tvorcovia, herci, režiséri, sochári, architekti, dizajnéri, spisovatelia, hudobníci a skladatelia, ktorých si bežne asociujeme s umením, ale aj tvorcovia videohier, módni návrhári, producenti, reklamní agenti, ‘šialenci’ a voľnomyšlienkári v ktoromkoľvek odvetví. Nielenže prispievajú mestskej ekonomike, ale aj mestskému životu a kultúre.

Mestá s bohatým a rôznorodým kultúrnym životom priťahujú kreatívcov a inovatívne talenty, ktorí následne prispievajú k ekonomickému blahobytu a celkovému životu v meste. Toto platí vo veľkomestách, ale čoraz viac aj v stredne veľkých a menších mestách.

Navyše, nielen počet, ale aj koncentrácia kreatívnych pracovníkov je obdivuhodná. V Kodani je podľa dánskeho think-tanku FORA kreatívny priemysel najvýznamnejší a tvorí okolo 70 000 zamestnancov buď priamo v kreatívnych pozíciách, alebo v obchode s módou, ktorý ťaží z inovácií v kreatívnom priemysle. V roku 2008 kreatívny priemysel prispel  k rastu v Dánsku12%, čo je 8-násobne viac, že poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo dokopy. Až 21% začínajúcich firiem (start-upov) je zameraných na kreatívnu oblasť. V EÚ tvorí kreatívny priemysel 3,3 % – 4,5 % ekonomiky.  Zamestnanosť v kreatívnej oblasti rastie rýchlejšie než v iných oblastiach: 3,5% za rok v porovnaní s 1% ročne celkovo. V iných priemysloch majú najvyššie zisky tie spoločnosti, v ktorých je zamestnaných najviac kreatívcov.

A rast pokračuje. Celosvetovo kreatívny priemysel expanduje. Ako spolupráca medzi umeleckými zručnosťami a technológiou vytvára pokrok v architektúre, dizajne, filme, a všade tam, kde kreativita, inovácie a umelecká intuícia zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu. OSN momentálne definuje kreatívnu oblasť ako jeden z najdynamickejších priemyslov s celosvetovým rastom 14 % za roky 2002 – 2008.

Program ‘Kreatívna Európa’

Návrh nového podporný programu Európskej komisie pod názvom ‘Kreatívna Európa’ je zacielený na podporu umelcov a profesionálov v kreatívnej oblasti v rámci celej Európy. Vyzývame všetkých politikov, aby pracovali na iniciatívach, ktoré posilnia postavenie umenia, tvorby a kultúrnych aktivít v spoločnosti. Umelci by mohli byť lepšie integrovaní do základných škôl a môžu sa stať dynamickou súčasťou inovatívneho procesu na pracovisku. Potrebujeme dostať umenie zo stien do mysle pracovníka.

Aktívny kultúrny život vytvára živé mestá, ktoré priťahujú ďalších kreatívcov. Regióny, ktoré sú postihnuté ubúdaním populácie a odlivom mladých talentov môžu nájsť nový život prostredníctvom kultúry.

Európske mestá majú obrovský potenciál vďaka historickému dedičstvu a stimulujúcej zmesi rôznych kultúr a jazykov. Väčším zapojením kultúry do mestského plánovania, dizajnu a obchodného vývoja môžeme vytvoriť udržateľnejšie mestá, atraktívnejšie pre život.

Vidíme tiež veľký potenciál pre kreatívnu mobilizáciu kultúry v našej zahraničnej politike a rozvojovej politike. Jedným z nápadov je využitie umelcov a kreatívcov pri posilňovaní kultúrnych inštitúcií a infraštruktúry v rozvojových krajinách. Kultúra je srdcom nášho strategického partnerstva s Čínou; na februárovom summite EU-Čína sme zaznamenali ďalší stupeň spolupráce pri spustení ‘Európsko – čínskeho medziľudského dialógu na vysokej úrovni’ (‘EU-China High-Level People-to-People Dialogue’). EÚ tiež pracuje na kultúrnom partnerstve s Brazíliou. Umenie a kultúra sú už vo svete veľkou časťou európskeho imidžu a vieme, že náš kontinent má v tejto oblasti jedinečné schopnosti.

Výzvou je pretaviť nápady zo stretnutí a debát na skutočnosť. Musíme vytvoriť reálne, trvajúce vzťahy medzi umeleckou komunitou, kreatívnym priemyslom a ostatnými oblasťami ako je vzdelanie, produkcia a výskum. Môžeme veľa získať už stimuláciou nových vzťahov a táto stratégia môže stimulovať rast bez veľkých investícií.

Zmena je hlavne otázkou mentálneho nastavenia, komunikácie a spojenia správnych ľudí. Musíme investovať do kultúry nie míňaním ďalších peňazí, ale definovaním správnych priorít, nastavením tých správnych vzťahov a vytvorením správneho regulačného rámca pre kreativitu. Táto agenda má v politickom spektre veľkú podporu. Napríklad predseda EK, José Manuel Barroso sa tiež vyjadril sa väčší záujem o oblasť kultúry.

Jedným z nástrojov, ktorý zvýši úroveň dialógu bude iniciatíva "Team Culture 2012" od dánskeho ministra kultúry, ktorá začína v Kodani 27. a 28. februára. Dvanásť európskych osobností kultúry vydá manifest, ktorý pomenuje úlohu kultúry a umenia v čase krízy. Cieľom je rozprúdiť európsku debatu o tejto téme. Na tento manifest nadviaze bruselská konferencia, ktorá sa bude konať v júni.

Čo môžu urobiť umelci?

Vy umelci si musíte uvedomiť vlastný potenciál a a svoje možnosti. Žiť zodpovedne voči vášmu talentu. Umelci a umelecké inštitúcie musia opäť raz vstúpiť do diania ako hlavní protagonisti hry o spoločnosť ako takú. Máte čo ponúknuť a my máme čo získať. Musíme sa naučiť počúvať vás a naučiť sa váš jazyk, ale vy tiež potrebujete lepšie pochopiť naše potreby.

Toto nie je príkaz, je to pozvanie. Nesnažíme sa vás prehovárať, aby ste obetovali vašu umeleckú integritu na oltári rastu a podnikania. Naopak, potrebujeme, aby ste robili presne to, čo už robíte – ale aby ste sa vylepšili vaše kontakty so zvyškom spoločnosti. Vytvorme nové vzťahy. Ako umelci ste jedinečne kvalifikovaní vytvoriť z na prvý pohľad bezvýznamného chaosu sveta perspektívu a nádej. Naozaj máte čo ponúknuť.

Čo môže urobiť ďalšia generácia?

Študentom a ďalším generáciám umelcov a kreatívnych inovátorov odkazujeme: Vy ste budúcnosť!

Musíme prijať krízu takú, aká je. No musíme tiež vidieť, čím môže byť: skvelou príležitosťou znovu usporiadať európsku komunitu. Tieto časy nás skúšajú a ponúkajú nám možnosť prehodnotiť naše životy a politickú štruktúru a revidovať našie základné hodnoty.

Videli sme, že mladí umelci zohrali veľkú úlohu počas Arabskej jari. Ďalšia generácia európskych umelcov má zodpovednosť a príležitosť –prijmite ju a buďte odvážni! Nenechajte miesto strachu, zúfalstvu a večným kritikom. Nenechajte minulosť, aby vám ukradla budúcnosť. Slovami Hillary Clinton: Never waste a crisis – even if it is not a good one.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA