Kto o vás vie viac ako vy sami?

Informácie Edwarda Snowdena by mali byť pre nás budíčkom. Otázka je, či sa zobudíme včas a dohliadneme na to, aby bol právny rámec pre ochranu osobných údajov pripravený aj na to, čo bude možné zajtra.

„Aký právny rámec potrebujeme v situácii, kedy firmy a vlády vedia o jednotlivcoch viac ako vedia títo sami o sebe? Toto je zásadná a zároveň veľmi podceňovaná otázka, ktorej dnes európski tvorcovia politík čelia v rámci reformy ochrany osobných údajov.  

Camebridgská univerzita realizovala na komparatívne malej vzorke dobrovoľníkov (58 000) štúdiu, v ktorej sa zamerala na špecifické aspekty online aktivít jednotlivcov (využívanie funkcie „Páči sa mi to“). Zistili, že na základe sledovania toho, ako ju jednotlivec používa je možné vytvoriť značne presné profily ľudí – od pohlavia, cez sexuálnu a politickú orientáciu, drogovú závislosť, až po, napríklad, rodinný stav rodičov.

Je na mieste predpokladať, že jednotlivci, ktorých sa to týkalo si neboli vedomí, že klikali na tlačidlo „Páči sa mi to“ preto, že sú orientovaní politicky naľavo alebo napravo, alebo preto, že sa ich rodičia rozviedli, keď boli malí. Tí, čo vytvárali profily vedeli to, čo títo jednotlivci nie – poznali hlbšie dôvody prečo „sa im páčia“ tie-ktoré články (napriek tomu, že mali relatívne málo dobrovoľníkov a sledovali len veľmi špecifický výsek aktivity).

Keď si to premietnete na stámilióny používateľov Facebooku a údaje zo skupín, ktorých sú títo ľudia členmi, údaje o ich priateľoch, o online hrách, ktoré hrajú, údaje z lokácie ich mobilných telefónov, informácie o osobných vzťahoch… v kombinácii s perfektovou pamäťou technológií, zrazu si uvedomíte nie len to, že o vás vie Facebook viac ako vy sami, ale uvedomíte si aj to, že neviete čo je dnes už možné. Ešte menej viete, čo bude možné zajtra. Facebook v tom samozrejme zďaleka nie je sám, podobné dáta zbiera Google, Yahoo (najmä cez neviditeľnú Acxiom2 a iné).

Vieme odhadnúť na čo budú tieto informácie použité? Yahoo malo zaujímavý nápad – nie každému je zrejmé, že ľudia majú na sociálnych sietiach rôznu mieru vplyvu. Ich profilovanie vie takýto vplyv odhadnúť. Nebolo by skvelé, keby vedeli zúročiť svoju vedomosť o vašom vplyve pri predaji reklamy? Dokonca si to už nechali patentovať.

Zarážajúce je, že nie lenže si nárokujú vlastníctvo vášho vplyvu, čo im umožní ho predávať, ale dokonca si nárokujú vlastníctvo nápadu vlastniť váš vplyv.

„Týmto spôsobom“ – ako sa uvádza v ich patente – „zadávateľovi reklamy vieme účtovať viac za reklamu zacielenú na užívateľov, ktorí majú vyššie skóre sociálnej autority ako pri takej reklame, ktorá je zacielená na užívateľov s nižším skóre.“

A potom sa dostávame k vládam. Sú dve železné pravidlá o vzťahu vlády a osobných údajov v 21. storočí. Vlády majú túžia po databázach, najviac bažia po tých, za ktorých zostavenie nemusia platiť.

Zmysel každej veľkej medzinárodnej databázy – záznamy o cestujúcich v leteckej doprave, záznamy o bankových prevodoch, záznamy o telekomunikácii – sa predefinoval na sledovacie účely.

Bolo by absurdné si myslieť, že poklad v podobe databáz o spoločenských pohyboch, o vierovyznaní, priateľstvách, láske, nenávisti, vzťahoch, aktivizme atď, nebudú chcieť v konečnom dôsledku vlády využiť rovnako ako vyššie spomenuté databázy. Mali by sme sa teda obávať v kontexte nedávno zverejneného nelegálneho, intruzívneho a nedemokratického využitia osobných údajov domácimi aj zahraničnými vládami?  

Väčšina veľkých online spoločností je z USA. Čiastočne je prístup tamojšej vlády k ich údajom upravený zákonom tzv. Patriot Act. Výkonná zložka moci ho ale opakovane zneužíva spôsobom, ktorý spravodajca tejto legislatívy v Kongrese označil za úplne nezmyselný.

Nad prístupom k údajom v súlade so zákonom FISA (Foreign Intelligence Surveillance Act) dohliada špeciálny súd. Ochrana súkromia, ktorú garantuje bola však podľa jedného zo sudcov tohto súdu často a systematicky porušovaná a nikdy nefungovala efektívne. Dohľad zo strany Kongresu podkopáva skutočnosť, že nedostáva stopercentné informácie zo strany tajných služieb a zo strany ministerstva spravodlivosti.

Čo robia naši európski politici zoči-voči týmto a ďalším hrozbám, ktorým sú vystavené právo na súkromie a ochranu osobných údajov – a sprostredkovane aj právo slobody slova, slobody zhromažďovania a demokratických právach, ktoré na nich stoja? Európska komisia predložila obmedzený ale inak sľubný návrh nariadenia a smernice o ochrane osobných údajov … a potom ich posunula našim demokraticky zvoleným zástupcom.

V Európskom parlamente väčšina z cca 4000 pozmeňovacích návrhov europoslancov pridala do návrhov komplexnosť, znížila predvídateľnosť a oslabila právo na súkromie.

Kľúčové možnosti jednotlivcov kontrolovať svoje údaje sa oslabili. Naši zástupcovia vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa oslabili definíciu osobných údajov, oslabili povinnosť upovedomiť o úniku osobných údajov dotknutých ľudí, oslabili usmernenie o sankciách, ktoré môžu súdy uvaliť, rozšírili výnimku spracovávať údaje bez explicitného súhlasu ak existuje „legitímny záujem“ a zbavili podstaty všetky návrhy Komisie týkajúce sa vytvárania profilov užívateľov.    

Europoslanci, ktorí sú zodpovední za ochranu spotrebiteľa, navrhli obmedzenie práva jednotlivca namietať proti vytváraniu profilov len na situácie, kedy je to už dnes protiprávne (ak je to neférové a diskriminačné), navrhli obmedzenie práva jednotlivca dať alebo stiahnuť svoj súhlas so spracovaním údajov, navrhli obmedziť právo jednotlivca byť informovaný o vytváraní profilov.

Podceňujeme, nechápeme a zle interpretujeme hrozby, ktoré predstavujú „veľké dáta“, hrozby pre úlohu štátu a jeho interakciu s občanmi, hrozby pre slobodu prejavu, hrozby pre dôveru v ekonomiku, ktorú poháňajú informácie. Zaoberáme sa nimi len v kontexte krátkodobých záujmov korporácií a nekontrolovateľnej lobistickej mašinérie a v kontexte bezpečnostnej infraštruktúry odtrhnutej od ľudí, ktorých bezpečnosť má ochraňovať.

Stále máme čas tento proces zachrániť. S nedávnymi odhaleniami, budúcoročnými voľbami a súčasným legislatívnym balíkom už nikdy nebudeme mať lepšiu príležitosť komplexne sa k tejto otázke postaviť.

Informácie Edwarda Snowdena by mali byť pre nás budíčkom. Otázka je, či sa zobudíme včas.“

Pozadie

Joe McNamee je výkonným riaditeľom mimovládnej organizácie Európske digitálne práva (European Digital Rights, EDRi), ktorá sa zasadzuje za ochranu občianskych práv v digitálnom prostredí. 

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA