Vyššia hodnota za verejné peniaze a kvalitnejší štátny aparát

Podľa hodnotenia Európskej komisie má Slovensko nedostatky vo verejnej správe, ktoré poškodzujú podnikateľské a investičné prostredie, ako aj efektívne rozdeľovanie verejných zdrojov. Ako sa to dá riešiť? Diskutovalo sa na odbornom semniári.

bratislava-1111203_960_720
Ilustračné, zdroj: pixabay

Komisia, ale aj OECD, poukazujú najmä na nedostatok strategickej koordinácie medzi rezortmi, nedostatočné analyzovanie a vyhodnocovanie politík, strategických cieľov a verejných výdavkov, ako aj slabé dopadové štúdie v oblasti legislatívy a regulácie.

Problémy Komisia vidí aj v riadení ľudských zdrojov v štátnej správe, kde sa často pri zamestnávaní dôsledne neuplatňujú princípy rovnosti príležitostí, chýba kvalitné kontinuálne vzdelávanie a odborná príprava, štruktúra platov nie je transparentná, predvídateľná a založená na zásluhách, a kde dochádza k vysokej fluktuácií zamestnancov v dôsledku politických cyklov.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Európskym partnerstvom pre verejné stratégie preto dňa 12. mája 2016 usporiadali seminár “Kvalitnejšie výsledky za menej peňazí vo verejnej politike: ako na to?”, ktorého cieľom bolo diskutovať o zistených nedostatkoch, načrtnúť vízie na zlepšenie a prezentovať opatrenia, ktoré by sa mali v oblasti zefektívňovania verejnej správy a skvalitňovania riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe realizovať v dohľadnej dobe.

Takýmito projektmi sú predovšetkým iniciatíva “Najlepší z možných svetov – Hodnota za peniaze v slovenskej verejnej politike“, ekonómov Martina Filka, Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša, nový zákon o štátnej službe, ale aj nový systém posudzovania vplyvov legislatívy a regulácie v gescií Ministerstva hospodárstva.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek sa v súvislosti s podujatím vyjadril, že napriek solídnemu hospodárskemu rastu by sa Slovensko nemalo spoliehať, že firmy budú za nezmenených podmienok naďalej vytvárať nové hodnoty a pracovné miesta. „Je totiž celý rad problémov, ktoré podnikateľov trápia, a ktoré sa v prípade neriešenia negatívne podpíšu na rastovom potenciáli Slovenska a na dlhodobej udržateľnosti jeho verejných financií“, podotkol Chrenek.

Podľa vedúceho Zastúpenia EK sú za mnohými prekážkami v podnikateľskej a investičnej atraktívnosti Slovenska práve slabšie odborné a analytické kapacity vo verejnej správe a nestabilita v štátnej administratíve. Pripomenul, že z Európskych štrukturálnych fondov je v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa vyčlenených 335 miliónov eur, ktoré môžu výrazne napomôcť v budovaní potrebných kapacít.

Panel I: Lepšia regulácia a zvyšovanie hodnoty za peniaze vo verejnej politike

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec zdôraznil, že MH SR bude ako národný koordinátor posudzovania vplyvov zohľadňovať všetky relevantné dopady na spoločnosť, nielen na podnikateľské prostredie, aj na sociálnu oblasť, životné prostredie a občanov. Podľa jeho slov by „všetky rozhodnutia vlády mali byť podložené kvalitnými a dostupnými informáciami a dátami.“ R. Chovanec zároveň víta záujem expertov a verejnosti o problematiku lepšej tvorby politík a regulácií. „Sme radi, že posudzovanie vplyvov –RIA- je súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020, a preto pripravujeme aj dlhodobú stratégiu RIA 2020“, dodal štátny tajomník.

Spoluautor iniciatívy “Najlepší z možných svetov – hodnota za peniaze vo verejnej politike” a zástupca riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Štefan Kišš zdôraznil, že „politická podpora a podpora verejnosti pre projekt hodnota za peniaze je výborná.“ Zároveň však skonštatoval, že projekt je na začiatku a kľúčové pre úspech bude zlepšenie analytických kapacít štátu, nástrojov a širšia dostupnosť kvalitných údajov. „Toto je kľúčová podmienka na to, aby sme vláde doručili výsledky, ktoré nám zadala, “ uzavrel Kišš.

Generálny riaditeľ Kancelárie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy poznamenal, že aj „Najvyšší kontrolný úrad SR buduje analytický útvar, ktorý dokáže premietať empiricky získané dáta, informácie z kontrolnej činnosti do odporúčaní podporujúcich efektívne, účinne využívanie verejných prostriedkov. Zároveň sa vyjadril, že „prierezové, výkonnostné kontroly sú jedným zo strategických nástrojov smerujúcim k tomu, aby štátne, verejné inštitúcie podstupovali skúšky správnosti nielen z hľadiska zákonnosti ich postupov, procesov, ale aby boli konfrontované tiež s otázkou reálnej hodnoty peňazí a účelnosťou ich praktického použitia.“

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec hovorí, že verejná správa je dlhé roky zdrojom zbytočných prekážok, obmedzení a záťaží pre podnikanie. Podľa Oravca preto treba konečne začať s citeľným znižovaním týchto záťaží. „Najlepšie je urobiť to v troch krokoch: po prvé, čo najrýchlejšie odstráňme desiatky zbytočných prekážok podnikania, o ktorých vieme, po druhé, zaveďme a dôsledne dodržiavajme niekoľko základných princípov “slušnosti” pri schvaľovaní novej legislatívy, napr., že sa výrazne obmedzí využívanie inštitútu skráteného pripomienkového konania a po tretie, hlavne začnime pracovať na vybudovaní funkčného systému riadenia lepšieho prístupu k regulácii, s jasne definovanými cieľmi, ale aj právomocami a zodpovednosťou za ich plnenie či sankciami za ich neplnenie“ skonštatoval Ján Oravec.

Ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková priblížila, že „Európska komisia pri budovaní analytických kapacít a tvorby politík založených na dôkazoch upozorňuje aj na roztrieštenosť a rezortizmus, ktoré obmedzujú spoluprácu ministerstiev; na málo kvantitatívnych cieľov a ich slabé monitorovanie ako aj na formálne a často len sporadické  hodnotenie politík. Zároveň pozitívne hodnotí projekt Hodnota za peniaze či vytvorenie Komisie na posudzovanie vplyvov a jednotnú metodiku posudzovanie vplyvov.

Panel II: Profesionalizácia a depolitizácia štátnej služby:

Poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová privítala hlbšiu diskusiu o tom, ako by štátna správa mala vyzerať, aké služby a za akú hodnotu by mala občanom poskytovať. „Služby, ktoré poskytuje štát sú jednou z mála oblastí, ktoré sa zatiaľ len v minimálnej miere riadia pro-klientskym prístupom, tak, aby v centre pozornosti bol vždy občan, ktorý je konečným “spotrebiteľom” týchto služieb, či už ide o školstvo, zdravotníctvo, alebo políciu. Základom akejkoľvek zmeny riadenia štátu a zmeny prístupu k občanom sú práve kvalitní a motivovaní ľudia v štátnej správe. Kľúčovou otázkou je, ako dostať do štátnej správy najlepších odborníkov a manažérov, a ako ich v štátnej správe aj udržať. Odpolitizovanie štátnej správy je len jedným z nástrojov, no motivačné prostredie zahŕňa ďalšie faktory ako napríklad prístupnosť inováciám v rámci inštitúcie, alebo možnosť osobného rastu a rozvoja zamestnancov,“ vyjadrila sa Remišová. Poslankyňa sa pozastavila aj na tým, že podľa OECD sme štvrtou krajinou s najvyšším počtom zamestnancov vo verejnej správe, hneď po Dánsku, Nórsku a Švédsku. „Je otázka, či kvantita zodpovedá výstupom v podobe kvalitných služieb pre občana,“ dodala na záver V. Remišová.

Docentka Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského Katarína Staroňová na margo profesionalizácie štátnej správy skonštatovala, že „už samotný fakt, že reforma Hodnota za peniaze vo verejnej politike prichádza zvnútra štátnej správy poukazuje na to ako je nesmierne dôležité získavať a motivovať kvalifikované kádre do štátnej služby.“ Podľa Staroňovej môže tomu napomôcť nový zákon o štátnej službe, ktorý je v súčastnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a to niektorými svojimi staro-novými inštitútmi, ako napr. zavedením služobného hodnotenia, dôrazom na výberové komisie pri výberovom konaní či snahou o zavedenie strategického plánovania na základe dát o ľudských zdrojoch v štátnej správe.

Vedúca služobného úradu Úradu vlády SR Tatiana Janečková v úvode zdôraznila, že je nevyhnutné inovovať systém riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe. V tejto súvislosti  uviedla, že za základný strategický dokument považuje „Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020“, ktorá bola vládou SR schválená dňa 7.10.2015. Tento dokument je zameraný na modernizáciu riadenia ľudského kapitálu v štátnej správe a odpolitizovanie štátnej služby, resp. vymedzenie hranice medzi politickými a nepolitickými  nominantmi. Skonštatovala, že Stratégia obsahuje nielen analýzu súčasného stavu ale aj návrhy na konkrétne opatrenia a najdôležitejšie inštitúty/nástroje, ktoré je potrebné zaviesť nielen v novom zákone o štátnej službe ale aj v dlhšom časovom horizonte.

Janečková predstavila nový zákon o štátnej službe, ktorý je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Následne uviedla niektoré z navrhovaných prvkov nového zákona o štátnej službe, za ktoré možno považovať  napr. zriadenie Rady pre štátnu službu ako nezávislého koordinačného a monitorovacieho orgánu na ochranu základných princípov štátnej služby; zrušenie možnosti odvolania vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúceho služobného úradu bez uvedenia dôvodu za účelom eliminácie politických cyklov na štátnu službu; zavedenie služobného hodnotenia z dôvodu zvýšenia transparentnosti odmeňovania ako aj nastavenie jednotných štandardov v procese výberového konania. Zdôraznila, že je potrebné v určitej miere centralizovať riadenie štátnej služby,  ale  skôr formou koordinácie a nastavenia minimálnych štandardov v jednotlivých oblastiach riadenia štátnej služby. Tento proces je dôležité legislatívne nastaviť tak, aby bola služobným úradom ponechaná určitá autonómia a  mohli tak flexibilne reagovať na nevyhnutné zmeny a špecifiká jednotlivých rezortov.

Riaditeľ operačného programu Efektívna verejná správa z ministerstva vnútra Samuel Arbe na podujatí zdôraznil, že lepšie fungovanie služieb verejnej správy je podmienené profesionálnymi kapacitami v službách štátu, ktoré nepodliehajú politickým cyklom. Tu to však podľa neho nekončí. Arbe dodal, že „rovnako dôležitá je dôvera v dáta a analýzy. Teda, aby štát pomocou týchto odborníkov dokázal správne využiť dostupné dáta pri identifikovaní potrieb vo verejnej správe a navrhovaní zmysluplných riešení. Podľa neho dnes dáta ukrývajú obrovský potenciál v množstve informácií a dokážu tak zvýšiť kvalitu predkladaných riešení a eliminovať nesprávne rozhodnutia.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA