ACTA a dostupnosť liekov: chybný proces, zdôvodnenie a súhlas

Dohodu ACTA charakterizuje pochybný spôsob jej vyjednávania, založený na pochybnom ráciu. Výsledkom je pochybná dohoda, tvrdí Sophie Bloemenová a Tessel Mellemová z Medzinárodnej organizácie zdravia ( HAI - Health Action International) v Európe. Obávajú sa, že ACTA bola navrhnutá ako nástroj pre stanovenie globálnych noriem a mohla by na celom svete obmedziť konkurenciu zo strany generických liečiv.

ACTA posilňuje materiálne práva

Napriek tomu, čo tvrdia jej zástancovia, ACTA nielenže uplatňuje existujúce práva duševného vlastníctva, ale posilňuje materiálne práva držiteľov práv duševného vlastníctva a presahuje EÚ európske acquis communautaire i dohodu TRIPS. Toto rozšírenie práv podčiarkuje netransparentosť a nespoľahlivosť ACTA. Vyjednávania ACTA nielenže obišli existujúce multilaterálne inštitúcie ako WTO a WIPO, ale aj Európsky parlament a občianske záujmové skupiny.

Navyše, založenie "Výboru ACTA", ktorý by za zatvorenými dverami fungoval ako nová plurilaterálna inštitúcia, iba zvyšuje pochybnosti o dôveryhodnosti a transparentnosti ochrany duševného vlastníctva v svetovom meradle.

Nerozlišovanie medzi falzifikátmi a generickými liečivami

Spojiť boj proti falšovaným tovarom s verejným zdravím je zavádzajúce. ACTA sa nezaoberá len falzifikátmi a pirátskymi kópiami, ale jej cieľom sú mnohé ďalšie druhy narušenia práv duševného vlastníctva. Prispieva to k zamieňaniu dôležitých generických liekov s falzifikátmi, čo má negatívny vplyv na obchod s generickými liekmi. Falšované lieky sú Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) definované ako "lieky, ktoré sú nelegálne a zavádzajúco označené, pričom zavádzajú o svoje identite a/alebo pôvode." TRIPS definuje falzifikáty iba na základe používania označení, ktoré sú identické s ochrannou známkou vlastníka. Iba tento špecifický typ porušenia duševného vlastníctva môže byť priamo označený za obchodovanie s nebezpečnými falzifikátmi. Porušenie patentových práv a ochrannej známky s tým v princípe nemá nič spoločné.

Tým, že spojíme špecifické nástroje na dodržiavanie práv duševného vlastníctva na boj proti falzifikátom, s inými nástrojmi na vynucovanie IPR zvyšujeme riziko, že sa tieto nástroje obrátia proti legálnym generikám. Toto riziko by sme nemali brať na ľahkú váhu. Poučenie z vyšetrovania generálneho riaditeľstva o hospodárskej súťaži vo farmaceutickom priemysle z roku 2009 hovorí, že opatrenia na ochranu práv duševného vlastníctva sa porušovali s cieľom zabrániť konkurencii generických liečiv a inováciám. Tieto kroky spôsobili európskym zdravotníckym rozpočtom straty v hodnote miliárd eur. Zvýšená ochrana globálnych práv duševného vlastníctva, tak ako sú navrhované v ACTA, neslúžia verejnému zdraviu a ani európskym spotrebiteľom.

Chybný výsledok: Dôsledky ACTA na prístup k liekom prostredníctvom zmrazenia konkurencie generických liečiv.

Priamy dosah ACTA vo veľkej miere závisí na tom, ako ju implementujú jednotlivé členské štáty, ktoré ju príjmu. Už dnes je však jasné, že bude mať veľký dosah na obchod s generickými liečivami. Výrobcovia generických liekov si môžu povedať, že riziko možných sankcii je príliš vysoké, a prestanú ich vyrábať a aj s nimi obchodovať. ACTA poskytuje vlastníkom duševných práv mnohé takéto ďalekosiahle nástroje.

Ako už bolo povedané, rozsah nástrojov presahuje agendu boja s falšovaním – čo je vedomé používanie identickej ochrannej známky. Poučenie z nemeckých a holandských prípadov zhabania tovaru v roku 2009 znie, že možnosti colných orgánov zastaviť generické liečivá by mali byť obmedzené na prípady podozrení z falšovania. Širší záber posilňuje hmotné práva držiteľov práv duševného vlastníctva a zvyšuje riziko, že sa držitelia týchto práv budú dožadovať zadržania generických liečiv na hraniciach, aby tak zabránili obchodu s týmto druhom liekov.

Navyše široko definovaná zodpovednosť tretej strany v ACTA môže spôsobiť, že sa tretia strana bude čeliť trestným a občianskym konaniam: do tejto skupiny môžu patriť aj dodávatelia aktívnych zložiek pre generické liečivá alebo neziskové organizácie, ktoré obstarávajú legitímne generiká na liečebné účely. To by mohlo slúžiť ako odstrašenie pre každého, kto by chcel s generickými liečivami obchodovať.

Implementácia: vážne obavy z dopadu na rozvojové krajiny

Riziko zmrazenia konkurencie zo strany generických liečiv sa zvyšuje aj absenciou jasných zákonov o konkurencii, ktoré by trestali zneužitie. Dôsledkom bude zvyšovanie cien liekov, čo bude mať neakceptovateľný vplyv na ich dostupnosť. Implementácia ACTA bude veľkou záťažou pre obmedzené verejné rozpočty rozvojových krajín.

Posilnenie držiteľov práv duševného vlastníctva si vyžaduje transparentný a participatívny prístup s jasným obrazom o záujmoch, ktoré chce EÚ takto chrániť, a o dopadoch na spoločnosť. Namiesto toho ACTA používa nejasné odôvodnenie, a nedemokratický a neprehľadný proces, ktorým chce zaviesť nové celosvetové štandardy na ochranu držiteľov práv duševného vlastníctva, čo je už samo o sebe znepokojujúce. Navyše, ACTA poskytuje držiteľom duševných práv nástroje, ktoré by mohli obmedziť konkurenciu zo strany generických liečiv, čo je zásadná podmienka na zabezpečenie dostupnosti liekov po celom svete. Záver z toho môže byť iba jeden – ACTA je neprijateľná a EÚ by ju nemala ratifikovať.

Pozadie

Sophie Bloemenová a Tessel Mellemaová pracujú v HAI Europe na kampaniach HAI o trhu, inováciách a prístupu k liekom. Nasledujúci článok je zhrnutím ich Policy brief, ktorý môžete nájsť tu.

REKLAMA

REKLAMA