Ako znovu vybudovať dôveru k bankám

Obnova dôvery v bankovníctvo záleží na politikoch a ich schopnosti vypracovať stabilný a udržateľný nový regulačný rámec a na samotných bankároch, či dokážu zmeniť doterajšie nedbalé riadenie a manažérske praktiky. Tvrdí to Simon Lewis, šéf londýnskej asociácie pre finančné trhy v Európe (AFME).

„Pre mnohých prominentných politikov je finančníctvo nepriateľ, ktorého treba poraziť. Od Bruselu po mnohé hlavné mestá prichádzajú vlny nových regulácií vedúcich k tomu, že sektor robí všetko pre to, aby sa vôbec udržal. V Berlíne  a Paríži pokračujú kampane za zavedenie dane z finančných transakcií.

Všetko to sú symptómy toho, čomu čelia operátori na trhu s finančnými službami a účastníci na kapitálových trhoch – veľkej a pretrvávajúcej straty dôvery verejnosti.

Kríza, ktorá začala v roku 2008 odhalila limity vlád, regulátorov a hráčov na trhu – vrátane investičných bánk, retailových bánk, ratingových agentúr a iných. Ich reputácia utrpela, ale nie viac ako imidž bankového sektora.

Znepokojujúcim prejavom je, že tieto záležitosti narastajú. Rešpektovaný prieskum Edelman Trust Barometer v januári ukázal, že dôvera v odvetvie klesá a banky a finančné služby sú najmenej dôveryhodné zo všetkých sektorov.

Oveľa horšie pre bankárov je, že dôvera v banky vlani zaznamenala ďalší hlboký prepad. Len 40 % opýtaných im verilo v porovnaní s 56 % v roku 2008.

Túto záležitosť nemožno brať na ľahkú váhu, a netýka sa to len samotného bankového sektora. Likvidné kapitálové trhy a dobre fungujúci bankový systém sú bijúcim srdcom každej modernej ekonomiky. Bez dôvery vo finančný systém, bude ťažké obnoviť širšiu ekonomickú dôveru a s ňou dosiahnuť trvalú hospodársku obnovu.

AFME tento týždeň publikuje novú knihu esejí o finančnej reforme z pera popredných regulátorov, politikov a akademikov, ktorí skúmali mieru problému a jednotlivé elementy riešenia.

Podľa záverov obnova dôvery záleží na politikoch a ich schopnosti vytvoriť stabilný a udržateľný nový regulačný rámec a samotných bankároch, či dokážu zmeniť nedbalé riadenie a manažérske praktiky z minulosti.

Proces bude dlhý a náročný a hoci už do roku 2008 došlo k výraznej zmene, ešte nás veľa čaká.

Vezmime si reguláciu. V posledných troch rokoch bola globálna regulačná mašinéria naplno vyťažená a vyprodukovala významnú reformu – najmä pokiaľ ide o rámec pre bankový kapitál a požiadavky na likviditu.

Paul Tucker, vice-guvernér Bank of England a popredný  člen svetovej Rady pre finančnú stabilitu v našej knihe uviedol, že ide len o začiatok. Píše, že regulátori sú teraz odhodlaní riešiť problém „priveľký na to, aby zlyhal“, čiže systémové riziká, ktoré vedú k tomu, že banky vo viacerých krajinách museli zachraňovať daňoví poplatníci.

Regulátori sa zameriavajú na nadmernú neprehľadnosť a komplexnosť kapitálových trhov a finančné ohrozenie a na potrebu makroprudentného prístupu k dohľadu nad systémom, ktorý bude oveľa hlbší a oveľa viac zasahovať v prípade hrozby pre finančnú stabilitu.

Pre samotných bankárov to znamená obdobie výraznej zmeny, čo bude viesť k tomu, že sektor v roku 2017 bude len málo podobný tomu v roku 2007.

Bankové súvahy sa už teraz prepadávajú vplyvom nových nákladných kapitálových požiadaviek a bude to pokračovať aj v najbližších rokoch. Do toho sa vplyvom pravidiel Bazilej III mnohé produkty ukážu ako nevýnosné a tak ich okresajú. Ekonomické podmienky tiež hrajú svoju rolu – konkurencia bude drsná vzhľadom na slabé vyhliadky pre rast, znižujúce sa výnosy a boj bánk o podiel na trhu.

Mnohé ezoterickejšie a komplexnejšie produkty, ktoré sa objavili počas boomu (napríklad neslávne kolateralizované dlhové obligácie tzv. CDO) už zmizli a nasledovať budú ďalšie.

Verejnosť a politici však sektor súdia najmä pre odmeňovanie. Tohtoročné údaje ukazujú výrazné zníženie bonusov v investičnom bankovníctve. Oveľa výraznejší je rastúci podiel odmien vo forme akcií s odloženou dividendou, ktoré možno vziať späť v prípade, že v budúcnosti dôjde k slabému výkonu. Ak sektor nezačne lepšie komunikovať reformu štruktúr bonusov, banky ostanú dramaticky mimo spoločnosti, v ktorej operujú.

Ďalší vývoj je menej viditeľný na verejnosti, ale nie je menej reálny. Je ním nový dialóg medzi vedením bánk a majiteľmi podielov o stratégii, návratnosti a rozdelení odmien medzi investorov a zamestnancov.

Nevieme presne odhadnúť ako bude sektor vyzerať po zavedení týchto zmien. Avšak smer je jasný a týka sa aj lídrov bánk.

Po období, keď investičné bankovníctvo hralo neobyčajne prominentnú rolu pri rozvoji ekonomík a vo verejnom povedomí, si sektor uvedomuje, že sa musí vrátiť späť do pozície, v ktorej bankári nie sú pánmi vesmíru, ale sluhovia reálneho hospodárstva.

Ešte sme sa do tohto bodu nedostali, ešte ostala určitá vzdialenosť. Ale keď sa nám to podarí, vzniknú podmienky na to, aby politické útoky utíchli a obnovila sa dôvera vo finančníctvo.“

Pozadie

Simon Lewis je vykonným šéfom londýnskej asociácie pre finančné trhy v Európe (AFME).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA