Bez prekážok voľného pohybu

Vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva je jednou z podmienok vytvárania spoločného trhu. Autorka podáva prehľad o situácii v tejto oblasti v EÚ.

Partner, EIC, podnikanie
Partner, EIC, podnikanie

 

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva stanovuje v článku 3, odsek 1, písmeno c), že medzi činnosti Spoločenstva patrí realizácia vnútorného trhu, ktorý je charakterizovaný odstránením prekážok voľného pohybu tovaru a služieb medzi členskými štátmi. Okrem toho článok 14, odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovuje, že vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb najmä tovarov a služieb.

Kým postupná realizácia hmotného práva, týkajúca sa duševného vlastníctva podporuje voľný pohyb tovaru a služieb medzi členskými štátmi a pomohla sprehľadneniu aplikovateľných predpisov, prostriedky na vymáhanie práv duševného vlastníctva sa doteraz nestali predmetom harmonizácie. Všetky členské štáty a Spoločenstvo sú viazané Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS, uzavretá v rámci Svetovej obchodnej organizácie). Dohoda obsahuje ustanovenia o prostriedkoch na dodržiavanie práv duševného vlastníctva. Sú to legislatívne predpisy uplatniteľné na medzinárodnej úrovni, ktoré sa vykonávajú vo všetkých štátoch.

Komisia uskutočnila konzultácie v členských štátoch, ktorých výsledkom je zistenie, že napriek dohode TRIPS sú veľké rozdiely v prostriedkoch vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, napríklad pri postupoch uplatňovania predbežných opatrení (na zabezpečenie dôkazov), výpočte škôd a zvolení spôsobov uplatňovania súdnych konaní na ukončenie porušovania práv.

V roku 2004 prijal Európsky parlament (EP) a Rada Spoločenstva Smernicu EP a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernica sa týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy na zabezpečenie vynútiteľnosti (vymožiteľnosti) práv duševného vlastníctva. Pod pojem duševné vlastníctvo patria aj práva priemyselného vlastníctva bez ohľadu na to, či sú tieto práva upravené právnymi predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom členského štátu. Smernicou, pričom nie sú dotknuté prostriedky, ktoré sú alebo môžu byť stanovené právnymi predpismi Spoločenstva alebo členských štátov, pokiaľ by mohli byť výhodnejšie pre majiteľa práv. Ustanovenia smernice sa netýkajú: medzinárodných záväzkov členských štátov, najmä dohody TRIPS, vrátane tých záväzkov, ktoré sa týkajú trestného konania a trestov; akýchkoľvek vnútroštátnych ustanovení členských štátov, týkajúcich sa trestného konania alebo trestov vo vzťahu k porušovaniu práv duševného vlastníctva.

Povinnosti členských štátov

Všeobecnou povinnosťou členských štátov je prijatie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy na zabezpečenie vynútiteľnosti práva, ktoré je spravodlivé, nestranné, účinné, primerané, odradzujúce a obsahujúce záruky proti zneužívaniu. Na druhej strane, prijaté opatrenia, postupy a prostriedky nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné, nesmú sa udeľovať pridlhé lehoty alebo robiť neoprávnené prieťahy a nesmú sa vytvárať prekážky zákonnému obchodu.

Osobami, ktoré sú oprávnené žiadať aplikáciu príslušných opatrení, postupov a prostriedkov sú majitelia práv, držitelia dispozičných práv – licencií, organizácie kolektívnej správy práv, profesijné orgány ochrany práv, zastupujúce vlastníkov práv v súlade s národným právom.

Opatrenia na ochranu dôkazov

Dôkazný materiál má mimoriadny význam v prípadoch porušovania práv k duševnému vlastníctvu. Na návrh účastníka, ktorý poskytol primerane dostupné dôkazy a uviedol aj dôkazný materiál, ktorý sa nachádza v držbe protistrany, súd môže nariadiť predloženie takého dôkazného materiálu protistranou.

Povinnosťou členských štátov je stanovenie počtu vzoriek chráneného predmetu, ktoré budú súdy považovať za primeraný dôkaz pri značnom porušovaní práv duševného vlastníctva. Za rovnakých podmienok môžu príslušné súdy nariadiť odovzdanie bankových, finančných alebo obchodných podkladov, ktoré sú v držbe protistrany.

Súdy môžu pred začatím konania v samej veci nariadiť okamžité a účinné opatrenia na zabezpečenie príslušných dôkazov o údajnom porušovaní práv a to pod podmienkou ochrany dôverných informácií. Navrhovateľ, ktorého práva k duševnému vlastníctvu sa porušujú, môže ich podrobne špecifikovať napríklad detailným opisom, spôsobom odobratia vzoriek alebo fyzickým zabavením vzoriek porušujúcich právo, prípadne aj materiálov a nástrojov, ktoré sa použili pri výrobe takého tovaru a dokumentov ako dôkazného materiálu, ktorý sa vzťahuje k tovaru. Dôkazné materiály podporujú tvrdenie navrhovateľa, že sa porušili alebo porušia práva k duševnému vlastníctvu.

Ak boli prijaté opatrenia bez vypočutia druhej strany, táto sa musí o opatreniach bezodkladne informovať. Opatrenia na zabezpečenie dôkazov môže sprevádzať zloženie primeranej istoty alebo záruky. Pri prijatí opatrení sa prihliada na to, že omeškanie spôsobí nenapraviteľnú škodu a evidentne existuje reálne riziko zničenia dôkazov.

Opatrenia na zabezpečenie dôkazov sa na žiadosť žalovaného rušia, ak navrhovateľ nezačne v primeranej lehote, ktorú stanoví súd (21 pracovných alebo 31 kalendárnych dní) na príslušnom súde, príslušné konanie. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

V prípade, ak boli opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo sú neplatné v dôsledku konania navrhovateľa, alebo sa následne zistilo, že sa neporušilo ani neohrozilo právo k duševnému vlastníctvu, súdy sú oprávnené na žiadosť žalovaného nariadiť navrhovateľovi, aby žalovanému poskytol príslušnú náhradu za ujmu spôsobenú týmito opatreniami. Príkladom bol v tomto prípade článok 50 (7) dohody TRIPS o možnosti kompenzácie žalovanej strany.

Právo na informácie

Dohoda TRIPS stanovuje v článku 47 podmienky práva na informácie a smernica ich v článku 8 dopĺňa o nariadenia, ktoré navrhovateľ alebo každá iná osoba splní tým, že poskytne informácie o pôvode a distribučných sieťach tovaru a služieb, ktoré porušujú právo k duševnému vlastníctvu.

Povaha informácie, ktorá je poskytovaná, obsahuje mená a adresy výrobcov, spracovateľov, distribútorov, dodávateľov a predchádzajúcich majiteľov.

Nápravné opatrenia a súdne príkazy

Opatrenia vedúce k náprave zahŕňajú stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenia, pričom náklady znáša porušovateľ práv. Pri prijatí uvedených nápravných opatrení sa dodržiava princíp proporcionality medzi závažnosťou porušenia a zvolenými prostriedkami, ktoré vedú k náprave. Súdne príkazy vedú k zákazu ďalšieho porušovania porušovateľom.

Vnútroštátnym predpisom môže pri neposlúchnutí zákazu opakovane dostať pokutu. Uvedené platí aj v prípade porušovania práv sprostredkovateľov – tretích osôb. Členské štáty môžu stanoviť aj alternatívne opatrenia, spočívajúce v nariadení peňažnej náhrady namiesto uvedených opatrení najmä vtedy, ak konanie bolo neúmyselné alebo z nedbanlivosti a peňažné odškodnenie je primerané a dostatočné.

Náhrada ujmy

Porušovateľ je povinný majiteľovi práv nahradiť škodu, ktorá zodpovedá skutočnej škode z porušenia práva. Pri stanovení konkrétnej výšky náhrady sa prihliada na negatívne ekonomické dôsledky a ušlý zisk, nekalý zisk a morálnu ujmu. Zásadne sa k stanoveniu pristupuje tak, aby úhrada bola úmerná skutočnej ujme. Ak porušovateľ práv nevedel, že porušuje právo a jeho konaniu chýbal úmysel, súd môže nariadiť vydanie zisku alebo zaplatenie náhrady škody. Použiteľná metóda stanovenia náhrady škody je zaplatenie paušálnej čiastky, ktorá je najmenej vo výške poplatkov za súhlas používať právo.

Trovami konania sú rozumné a primerané náklady. Na žiadosť navrhovateľa sú súdy povinné uverejniť súdne rozhodnutia v plnom rozsahu alebo v časti rozhodnutia.


Ďalšie analýzy a informácie nájdete v časopise Podnikanie, ktorý vydáva Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA