Európa potrebuje skutočnú agendu pre rast

Vládne výdavky k vyššiemu rastu viesť nebudú, ale digitálne technológie by ekonomiku a tvorbu pracovných miest naštartovať mohli. Tvrdí Ann Mettlerová, spoluzakladateľka think-tanku Lisbon Council.

Európa sa pustila do honby za „paktom pre rast“, je však jasné, že staré spôsoby ako prekonať bolestivú recesiu cez keynesiánske stimulačné výdavky už nie sú možnosťou. Ak by vládne výdavky viedli k vyššiemu rastu, Európa by v minulosti predviedla hviezdny hospodársky výkon.

Napríklad Francúzsko nemalo vyrovnaný rozpočet ani raz za posledných 30 rokov a vôbec sa nedá povedať, že by vykazovalo výnimočný rast. Inými slovami, rast je výsledkom a nie politikou. Ak by bol politikou,  nemali by ho všetky krajiny dosť a nemohli by ho jednoducho používať?

Okrem toho, a napriek tomu, o čom sa vás budú snažiť presvedčiť čoraz početnejšie hlasy, verejné financie sú jednoducho príliš obmedzené, najmä v najtvrdšie zasiahnutých krajinách, aby na prekonanie ekonomického zmätku pomohol systém „zdaň a miň“. To sú zlé správy. Dobrou správou však je, že vďaka silným novým digitálnym technológiám na naštartovanie ekonomiky a tvorbu pracovných miest už nebude treba obnoviť  staré drahé projekty, ktoré sú už na papieri, len čakajú na spustenie.

Bez nákladných politických intervencií vo forme dotácií či daňových úľav, sa digitálne technológie vo všeobecnosti a osobitne internet stali hospodárskou chrbtovou kosťou moderných spoločnosti. Podľa odhadov v uplynulých piatich rokoch v najvyspelejších krajinách sveta prispeli k rastu HDP 21-percentným podielom.

Boston Consulting Group predpokladá, že internetová ekonomika do roku 2016 do ekonomík G20 prispeje celkovo v objeme 4,2 bilióna USD. To znamená, že ak by šlo o národnú ekonomiku, Internet by sa dostal do prvej päťky, za USA, Čínu, Japonsko a Indiu. Predbehol by však Nemecko.

Tieto údaje zdôrazňujú až seizmický posun v spôsobe ako sa generuje rast a tvorí ekonomická hodnota. Digitálna agenda má ďaleko od okrajovej politickej záležitosti, aj napriek tomu je utláčaná do úzadia mimo pozornosti hláv vlád a ministrov financií. Realita je však taká, že v 21. storočí je na jednej úrovni toho, čo pre 19. storočie znamenala elektrina, či pre 18. storočie vodná para. Ide o technológiu všeobecného záujmu, ktorá zásadne transformuje a modernizuje ekonomiku.

Nie bezdôvodne v európskych najvyspelejších a úspešných krajinách internet zodpovedá za veľkú časť HDP. V roku 2009 6,6 % švédskeho HDP vznikol vďaka internetu, v Holandsku 4,3 % a v Nemecku 3,4 % (v roku 2015 by malo ísť o 4,4 %), kým v Španielsku len 2,2 %.

Profesor David Cleevely, zakladajúci riaditeľ Centra pre vedu a politiku na Cambridgeskej univerzite vo svojom nedávnom blogu presvedčivo demonštruje koreláciu medzi e-intenzitou (miera založená na prijatí, výdavkoch a využití internetu a elektronického obchodovania) a sadzbami desaťročných vládnych dlhopisov. Ukázal, že vyššia elektronická intenzita vedie k nižším nákladom na financovanie a teda k lepšej schopnosti krajiny odolať súčasnej ekonomickej kríze.

V centre tejto digitálnej revolúcie sú samozrejme firmy, najmä malé a stredné podniky, ktoré v Európe predstavujú 99 % všetkých biznisov. V hospodárskom prostredí, kde veľké nadnárodné spoločnosti radšej tvoria pracovné miesta v rozvojových krajinách a vlády prestali naberať zamestnancov, sú drobné firmy základom pre vznik pracovných príležitostí.

Nedávna štúdia Európskej komisie uvádza, že 85 % nových pracovných miest v Európe tvoria malé a stredné podniky. A čo viac, firmy, ktoré intenzívne využívajú digitálne technológie vykazujú dvakrát rýchlejší rast, dvojnásobne viac exportujú a vytvoria dvakrát viac pozícií ako tie, ktoré v technológiách zaostávajú.

Aby bolo jasné, nejde len o high-tech start-upy tak ako často pri Digitálnej agende prichádza k omylu. Ide o využívanie technológií vo všetkých hospodárskych sektoroch. Nie bez dôvodu, McKinseyho globálny inštitút tvrdí, že 75 % hospodárskej hodnoty vytvorenej internetom pochádza z tradičných firiem, ktoré na posilnenie produktivity, zníženie nákladov a preniknutie k novým zákazníkom a trhom využívajú technológie na webovej báze.

Kým ekonomické benefity internetu a širšieho využívania technológií sú ohromné a presvedčivé, Európa nedokáže odhaliť potenciách toho, čomu sa často hovorí digitálny jednotný trh.

Mnohé riešenia by si vyžiadali minimálne, alebo dokonca nulové náklady – zjednotenie fragmentovaného systému DPH, ktorý komplikuje cezhraničné transakcie, vytvorenie celoeurópskej regulácie obchodných zmlúv alebo vytvorenie celoeurópskeho rámca pre cloud computing, ktorý by mohol nahradiť 27 jednotlivých systémov, ktoré sú v súčasnosti v praxi.

Technológia je zároveň silným pohonom hospodárskej súťaže a flexibility, ktoré sú urgentne žiadané na preregulovaných a spomalených trhoch Európy.

Maloobchod chránený a hľadajúci výhody? Elektronický obchod ponúka spotrebiteľom väčší výber, znižuje nadmerné ceny a tlačí firmy, aby inovovali, ak chcú udržať krok s konkurenciou, ktorá je ľahko dostupná online.

Pracovné trhy rigidné a chudobné na ľahko dostupné zručnosti? Online burzy talentov, kde sa voľní pracovníci môžu cezhranične spájať s firmami bez byrokratických prekážok sú novou inovatívnou cestou ako vyriešiť vysokú nezamestnanosť a nedostatok zručností. Rekordná nezamestnanosť mladých? Čo tak využiť zručnosti tejto digitálnej generácie na pokrytie očakávaného nedostatku IT profesionálov, ktorých by v roku 2015 malo chýbať viac ako 700 tisíc?

Pri tom ako Európa znovuobjavuje potrebu rastu, imperatívom bude, aby sa do úvahy brali nové hospodárske reality, ktoré jasne demonštrujú, že produktivita, pracovné miesta a inovácie pochádzajú z vyššieho využitia digitálnych technológií.

Toto si nevyhnutne nevyžaduje masívne vládne investície a určite nepotrebuje zastaranú priemyselnú politiku a rozsiahle intervencie, ktoré by len ďalej zhoršovali verejné financie a podrývali dôveru v schopnosť Európy prekonať problémy. Vyžaduje si však politické rozhodnutia založené na dôkazoch, potrebujú politickú vôľu a víziu pre rozširovanie vnútorného trhu a na to je treba, aby si všetci uvedomili, že digitálna agenda je o mainstreamovej ekonomike, ktorá má právo na pozornosť hlavných politických rozhodovateľov.

Albert Einstein raz slávne poznamenal, že nemôžeme vyriešiť problémy tým, že využijeme ten istý spôsob myslenia, ktorý sme používali pri ich vzniku. Kým Európa neposlúchne túto radu, tento nový hon na rast môže byť bozkom smrti pre eurozónu, ale aj pre európsky spôsob života.

Pozadie

Ann Mettlerová je výkonnou riaditeľkou a spoluzakladateľkou think-tanku Lisbon Council.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA