Európska pasca konkurencieschopnosti

Najvážnejšou hrozbou pre obnovu v Európe sa stalo pomýlené chápanie otázky, čo je pohonom hospodárskeho rastu. Európski politici sú posadnutí národnou konkurencieschopnosťou a pôsobia dojmom, že si skutočne myslia, že prosperita je len iným výrazom pre obchodné prebytky. To do značnej miery vysvetľuje, prečo je Nemecko bežne uvádzané ako príklad silnej konkurencieschopnej ekonomiky.

Hospodársky rast je však dokonca i v tradičných exportne orientovaných ekonomikách ťahaný rastom produktivity, nie schopnosťou dosahovať stále väčší podiel na globálnych trhoch. Dovoz sa samozrejme musí financovať z vývozu, ale zameranie na konkurencieschopnosť obchodu odvádza pozornosť od hlbšieho problému Európy – veľmi slabého rastu produktivity. Tento problém je pritom rovnako vážny v ekonomikách s obchodnými prebytkami aj v ekonomikách vykazujúcich obchodných schodok.

Predstavu, že výšku hospodárskeho rastu určuje bitka o podiel na globálnom trhu v oblasti výrobného tovaru, politici ľahko chápu a tlmočia svojim voličom. Ekonomiky zaznamenávajúce vonkajšie prebytky sú považované za konkurencieschopné bez ohľadu na ich produktivitu či rastovú výkonnosť. Obchodná bilancia je chápaná ako základný ukazovateľ ako by štáty boli firmy. V skutočnosti majú obe entity málo spoločného – obchodná bilancia je jednoducho rozdiel medzi domácimi úsporami a investíciami alebo všeobecne medzi agregátnymi výdavkami a výkonom – hovoriť však o akciových spoločnostiach Deutschland AG či UK plc je koncepčne atraktívne a lákavo jednoduché.

Vlády posadnuté národnou konkurencieschopnosťou pravdepodobne robia zlú hospodársku politiku. Ak panuje názor, že hospodársky rast je závislý od nákladovej konkurencieschopnosti vývozu, budú sa vlády koncentrovať na veci, ktoré možno majú zmysel pre vývozcov, ale nie pre ekonomiku ako celok, napríklad na politiku trhu práce zameranú na umelé potlačovanie mzdového rastu, čo prerozdeľuje príjmy smerom od práce ku kapitálu a prehlbuje nerovnosť.

Neustály pokles podielu platov a miezd na národnom dôchodku v posledných 10 rokoch takmer vo všetkých ekonomikách EÚ predstavuje významnú prekážku pre obnovu súkromnej spotreby. A to, čo malo pokles platov a miezd vyvážiť – teda strmý vzostup podielu firemných ziskov na národnom dôchodku sa nepretavil na investičný boom.

To by však nikoho nemalo prekvapovať. Jednotlivá firma môže znížiť mzdy, bez toho, aby podkopala dopyt po tovare či službe, ktoré vyrába či poskytuje. Pokiaľ však všetky firmy znížia platy súčasne, výsledná slabosť celkového dopytu podkope motiváciu firiem investovať, čo následne stlačí rast produktivity.

Simon Tilford je hlavným ekonómom Centra pre európsku reformu.


Skrátený príspevok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA