Európske bludné špirály

Eurokríza neprejavuje žiadne známky toho, že by poľavovala. Rok 2011 mal byť rokom, keď európski lídri mali udalosti uchopiť do vlastných rúk, problémy eurozóny sa však zo zlých stali horšími. Aj preto na jeho konci banky a vlády začali s tvorbou záložných plánov pre prípad kolapsu menovej únie.

Nič z toho však nebolo neodvrátiteľné. Skôr to však odráža zlyhanie európskych lídrov v snahe o zastavenie páru bludných špirál.

Prvá špirála vedie od verejného dlhu k bankám a spať k verejnému dlhu. Pochybnosti o tom, že vlády budú schopné obslúžiť svoje dlhy spôsobili, že náklady na úverovanie rástli a hodnota dlhopisov zasa prudko klesala. Najkritickejšie na tom však je, že tieto dlhové krízy podkopali dôveru v európske banky, ktoré vlastnia veľkú časť otáznych bondov. Banky neschopné si požičať sa stávajú neschopnými požičiavať. A keď potom ekonomiky slabnú, vyhliadky pre fiškálnu konsolidáciu sú nejasné. Ceny bondov klesajú ešte viac, čo potom ešte viac škodí európskym bankám.

Európska centrálna banka teraz túto bludnú špirálu zastavila tým, že bankám poskytla garantovanú likviditu na tri roky. Uistené, že budú mať prístup k zdrojom, banky opäť získali odvahu požičiavať.

Cynickí pozorovatelia tvrdia, že skutočnou snahou ECB je podporovať banky v nakupovaní bondov kritických krajín. Avšak to by ešte viac oslabilo úverové portfóliá bánk v čase, keď sa európski regulátori zúfalo snažia o ich posilnenie. Rozhodnutie ECB poskytnúť bankám neobmedzenú likviditu nerieši dlhové problémy vlád, ani to nie je jeho zámerom. Minimálne však bráni tomu, aby dlhový problém vytváral bankové problémy, ktoré by zasa naopak zhoršili dlhový problém a tak donekonečna.

Druhá bludná špirála ide od fiškálne konsolidácie k pomalému rastu a späť k fiškálnej konsolidácii. Zvyšovanie daní a škrty vo verejných výdavkoch sú stále potrebné, tejto realite sa nedá vyhnúť. Avšak tieto oparenia obmedzujúce dopyt tiež znižujú hospodársky rast, čo spôsobuje, že stanovené ciele pri náprave deficitu sa nedarí naplniť. Udržanie fiškálnej konsolidácie správnym smerom si potom vyžaduje viac výdavkových škrtov, čo ešte viac potláča rast a následne spôsobuje, že rozpočtové výsledky sú horšie.


Barry Eichengreen je profesorom ekonómie a politických vied na Kalifornskej univerzite.

Úryvok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Úplný text v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA