Grécko: Útek od bankrotu

Úsporné opatrenia, ktoré schválil grécky parlament musia ešte presvedčiť európskych lídrov. Hoci sa krajina možno vyhne bankrotu, bude čeliť iným problémom. Upozorňuje na to profesorka Anna Visviziová z akadémie DEREE.

„Po niekoľkých dňoch plných dramatických zvratov a neznesiteľnej neistoty, grécky parlament 13. februára schválil súbor opatrení, ktoré Trojka vláde prezentovala len pár dní predtým. Nakoniec to nestačilo na to, aby sa začali diskusie na úrovni Euroskupiny.

Hoci to vyzerá tak, že hlasovaním v prospech opatrení požadovaných Trojkou sa Grécko môže vyhnúť bankrotu, súčasný vývoj v krajine ukazuje, že sa postupne dostáva do neznámeho, čo môže byť oveľa strašidelnejšie.

Na čom sa dohodli v nedeľu v noci?

Okrem opatrení týkajúcich sa gréckeho bankového systému a jeho rekapitalizácie, hlavnými bodmi, ktoré v nedeľu v noci dohodli na obdobie 2012 – 2015, a majú ušetriť 15 miliárd eur, sú:

  • Reforma pracovného trhu – zvýšením flexibility (znížením minimálnej mzdy o 22 % vo všeobecnosti a 32 % v prípade zamestnaných vo veku do 24 rokov, obmedzením trvania sektorových dohôd stanovujúcich minimálne mzdy v špeciálnych odvetviach na tri roky, zmrazením indexácie miezd a podobne).
  • Reštrukturalizácia verejného sektora – znížením stavov o 150 tisíc do roku 2015, znížením počtu stážistov, zmrazením vlastníctva v štátnych podnikoch.
  • Obmedzenie všeobecných vládnych výdavkov – znížením tzv. špeciálnych platov v armáde, polícii, kňazstve a univerzitných profesorov, ktoré predstavujú tretinu mzdových výdavkov, ďalším znižovaním penzií, ďalším znižovaní platov vo verejnom sektore cez škrty vo verejných investíciách, výdavkoch na farmáciu, výdavkoch na lokálnu administratívu a rozpočte na obranu.
  • Privatizácia v hodnote 19 miliárd eur do konca roka 2015.
  • Liberalizácia služieb – odstránením bariér pre regulované profesie.
  • Zvýšenie štátnych príjmov – ďalším zvýšením DPH, priamymi opatreniami, ktoré by mali zaviesť v júni, zrušením daňových prázdnin a pod.

Prečo odložili Euroskupinu?

Opatrenia prijaté v nedeľu zahŕňali viacero podmienok, ktoré boli buď zle definované, alebo nehľadeli na skutočnú mieru recesie v Grécku minulý rok. (Podľa aktuálnych odhadov ekonomika v roku 2011 klesla o 6,8 %, kým v roku 2010 o 4,5 %). Dôsledkom toho viacero fiškálnych úprav bolo treba niekoľkokrát prepočítavať.

Súčasným problémom je, že ak nevyjde matematika, nie je isté nakoľko reálne sú predpoklady, na ktorých je dohoda postavená. Plán napríklad očakáva, že sa v roku 2012 podarí vyzbierať 2 miliardy eur zamlčaných daní a tak sa zvýšia vládne príjmy. Vzhľadom na to, že mnohí firemní dlžníci sú buď na pokraji krachu, alebo v likvidácií, je veľmi nepravdepodobné, že sa tento plán podarí materializovať.

Okrem toho nezamestnanosť trhá rekordy (10 % v roku 2010 a 21 % dnes). Nepočítajú sa však do nej aj živnostníci, majitelia obchodov, ktorí musia ukončiť svoju činnosť. Vlani zaniklo 34 517 firiem a vzniklo oveľa menej – 27 545. Otázka skutočných vládnych príjmov tento rok teda ostáva otvorená.

Problém

Problémom už dnes je fakt, že druhý záchranný balík pre Grécko nevyzerá ako recept, ktorý by sa dal úspešne naplniť. Čo je ešte viac znepokojujúce je fakt, že krajina sa stala obetným baránkom viacerých európskych politikov, ktorí útokmi na Atény odvádzajú pozornosť od toho, aby museli priznať, že aj oni sú sčasti zodpovední za to, čo sa s týmto štátom stalo od konca roku 2009.

V tomto kontexte nie je ničím výnimočným počuť, že Grécko, by malo opustiť eurozónu, alebo že by grécki politici mali prestať s domácim politikárčením, nasledovať taliansky príklad a odložiť voľby.

Vzhľadom na to, že tieto dve otázky sú veľmi úzko prepojené a tvoria veľmi významný kúsok gréckej skladačky, zišlo by sa krátke vysvetlenie.

Pár vysvetlení

Grécky odchod z eurozóny a návrat k drachme si získava čoraz väčšiu podporu, avšak každá diskusia, ktorá sa touto možnosťou vážne zaoberá nerozumie nasledovnému: Návrat k drachme by síce viedol k nominálnej devalvácii a krátkodobému rastu založenom skôr na pozitívnych očakávaniach, ale z dlhodobého hľadiska by grécka ekonomika (závislá od importu) nebola schopná fungovať. Návrat k drachme by znamenal infláciu, neistotu a celkovú ekonomickú a sociálnu katastrofu. Ďalší aspekt možného návratu k drachme by bola dezorientovaná populácia, ktorú by ľahko mohli manipulovať komunisti/ľavicové strany.

Súčasné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tieto strany majú v Grécku 42-percentnú podporu, kým konzervatívna Nová Demokracia 31 % a socialistický PASOK 8 %. Grécke komunistické strany sa stále držia stalinistickej rétoriky 50-ych rokov a ľavicové strany sa držia ideí komunizmu. Keďže Gréci nikdy nezažili komunizmus či socializmus takým spôsobom ako stredná a východná Európa, predstavy svetlej šťastnej budúcnosti, ktorú sľubujú komunisti a socialisti padajú na veľmi úrodnú pôdu. Toto si západ ešte úplne neuvedomil.

Z toho vyplýva, že Grécko potrebuje demokraticky zvolenú vládu, ktorá prinesie nádej do spoločnosti. Súčasná vláda, v protiklade k tomu, čo odznieva v západných verejných diskusiách, nie je ani koaličnou, ani technokratickou. Konkrétne, z 50 členov kabinetu, 40 pochádza zo socialistickej strany PASOK, šesť z konzervatívnej Novej Demokracie a štyria z pravicovej strany LAOS. Mandát vlády je obmedzený a vyprší hneď po podpise druhého balíka pomoci pre Grécko a aktivovaní programu dobrovoľnej výmeny dlhopisov.

Ako sa bude vyvíjať situácia v Grécku? To bude záležať na výsledku parlamentných volieb a stanovisku európskych lídrov voči novej vláde.“

Pozadie

Anna Visviziová je politickou a ekonomickou analytičkou a pracuje na akadémii DEREE. Svoj pohľad na situáciu v Grécku poskytla nemeckému EurActiv-u.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA