Môže sa z Európy stať spoločnosť podnikateľov?

Spôsobilosť na podnikanie sa neviaže len na firmy, ale aj na neziskové organizácie, sektor zdravotníctva, vzdelávania či dokonca verejné služby. Podľa Richarda Strauba je potrebné formovať a vzdelávať podnikateľov a tiež venovať pozornosť systematickému porozumeniu odboru podnikania.

V svojej pamätnej knihe Inovácie a Podnikanie, publikovanej v roku 1985, popísal Peter Drucker zásadnú zmenu, ktorú si všimol už v jej počiatočných fázach – posun od spoločnosti zamestnancov k spoločnosti podnikateľov.

Tento posun bol a stále je riadený nezastaviteľnými silami ako sú demografické zmeny a neustály pokrok v oblasti informačných a komunikačných technológiách.

Drucker vysvetľuje ako by táto spoločnosť mala vyzerať, čím nadväzuje na ďalšieho veľkého mysliteľa rakúskeho pôvodu, Josepha Schumpetera. Ten podnikateľov považoval za srdce kapitalizmu a životnú silu, ktorá poháňa trhové síly, konkurenciu a dynamickú ekonomiku tvoriacu blahobyt.

Pre Európu sa naskytá niekoľko otázok: Došlo už k tejto transformácii? Videli sme dosť „kreatívnej deštrukcie“ podľa Druckerovej teórie? Videli sme už dostatok nových firiem a priemyselných odvetví, ktoré prenikli z Európy na iné trhy počas posledných 50 rokov a získali vedúce postavenie na svetových trhoch?

Žiaľ, odpoveď na všetky tieto otázky znie ´nie´.

Kvôli nadmernému systému sociálnej ochrany štát v mnohých krajinách prerástol do obrovských a dusivých rozmerov a pre podnikateľov je tak čoraz ťažšie sa rozvíjať a udržať sa na trhu.

Francúzsko predstavuje smutný príklad národa, ktorý sa riadi anti-podnikateľským postojom na čele s prezidentom, ktorý nemá rád tých čo sú úspešní a mohli si teda zarobiť nejaké peniaze. Média a veľká časť verejnosti pohŕda a odsudzuje tzv. bohatých.
Počas nedávneho seminára pre Radu Európskeho technologického a inovačného inštitútu sa, ktorý vôbec prvýkrát získal počiatočný kapitál od Európskej komisie, sa predložili výzvy, ktorým čelí podnikanie v Európe.

Zdá sa , že došlo k širokému konsenzu, že cesta zo súčasnej finančnej krízy sa nedosiahne len prostredníctvom škrtov.

Je potrebné vymyslieť niečo nové a konštruktívne. A práve tu nastupujú podnikateľské postoje a schopnosti, či už ide o zakladanie nových podnikov, ´intrapodnikanie´ v rámci veľkých organizácií, nové spôsoby nezávislej práce ako živnostníci alebo na základe kontraktov – v skratke, všetko kde jednotlivci prevezmú zodpovednosť za svoje životy a presadzujú príležitosti pre tvorbu hodnôt.

Za účelom prijatia novej paradigmy, kde sú podnikatelia ocenení, oslavovaní a podporovaní, je potrebné definovať dve hlavné oblasti.

V prvom rade sa musia odstrániť umelé prekážky podnikania. Medzi ne patria: paralyzujúce daňové režimy, rigidné trhy práce, absurdné zákony, podľa ktorých sa bankrot chápe ako druh kriminálneho zločinu, nadmerná byrokracia a nedostatočný prístup k financovaniu, opäť z dôvodu nedôvery v prevzatie rizík.

Je zaujímavé, že východná časť Európy sa zdá by tým správnym miestom pre spomínané progresívne zmýšľanie v oblasti podnikania, zatiaľ čo západoeurópske krajiny sa zdajú byť v kultúrnej pasci anti-podnikania a anti-obchodovania.

Pamätáte si keď bývalý americký minister obrany Donald Rumsfeld sa vyjadroval o „starej“ a „novej“ Európe?

Je dôležité uvedomiť si, že podpora podnikania neznamená hneď zanechanie sociálneho zabezpečenia. Skôr to vyžaduje nájsť lepšie a cielenejšie spôsoby ako podporiť a chrániť tých, ktorí sú v skutočne v núdzi.

Druhou dôležitou požadovanou oblasťou zmeny je budovanie kapacít. Hoci môže existovať pomerne veľa nových podnikateľov, Drucker správne pozoruje, že to aj tak nestačí.

Je to pravdivé o to viac, že potreba podnikateľských schopností sa neviaže len na firmy. Rovnako dôležité sú pre neziskové organizácie, zdravotné, vzdelávacie a dokonca pre verejné služby. Preto potrebujeme formovať a vzdelávať podnikateľov, a musíme kultivovať hlboké a systematické porozumenie v odbore podnikania.

Ako disciplína by sa malo podnikanie vyučovať v triedach, ale aj na základe skúseností a neustále sa zlepšujúceho výskumu. Fakulty a univerzity – a tiež stredné školy – by mali mať povinné štúdium manažmentu a podnikania, a to nielen pre tých, ktorá chcú pôsobiť v biznise.

Dan Shechtman, ktorý získal v roku 2011 Nobelovu cenu za chémiu, bol viac ako 25 rokov učiteľom podnikania v oblasti technológií.

Rovnako ako ostatní, ktorí študovali na Technion v Izraeli (kde Shechtman získal doktorát v roku 1972), bol po celú dobu vystavený vzdelávaniu v silnom podnikateľskom duchu – nepochybne jeden z kľúčov inovačného zázraku Izraela.

Stratili sme príliš veľa rokov rým, aby boli naše európske spoločnosti odolné budúcnosti. Žiaľ čaká nás ešte viac bolesti. Avšak stále nie je neskoro. Je potrebné vytvoriť majáky a vzory.

Inštitút EIT, ktorý sa zameriava na vedomostný trojuholník (vzdelávanie, výskum a podnikanie) sa zdá byť krokom správnym smerom.

Obrovskou výzvou pre európske vlády a tvorcov politík na všetkých úrovniach je tento prístup presadiť. Jednou z najdôležitejších úloh je podporiť podnikanie ako základ pre inovácie, rast a v konečnom dôsledku pre zamestnanosť.

Je načase stanoviť hodnoty a princípy, ktoré zatiaľ nemusia mať väčšinu pokiaľ ide o aktuálne názory. Sú však naši politici na to pripravení?


Dr. Richard Straub je riaditeľom pre európske záležitosti a korporátne služby v Európskej nadácii pre rozvoj manažmentu (EFMD).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA