Nízkovzdelaní na trhu práce

V porovnaní s európskymi krajinami máme pomerne málo nízkovzdelaných ľudí. Ich šance uplatniť sa na trhu práce sú však spomedzi krajín skúmaných Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) najnižšie. Najohrozenejšie sú ženy a mladí ľudia.

Nízke vzdelanie znamená na Slovensku často úplné vyčlenenie z trhu práce. Podla výskumu CELSI, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu NEUJOBS financovaného Európskou komisiou, ľudia s nízkym vzdelaním majú problém sa zamestnať a často o prácu úplne strácajú záujem. Ľudia s nízkym vzdelaním majú až o 31 percent nižšiu šancu pracovať alebo aspoň sa uchádzať o prácu ako ľudia so stredoškolským vzdelaním V prípade žien sú šance až o 37 percent nižšie. Navyše, priepasť voči vysokoškolsky vzdelaným ľuďom dosahuje 34 percent v prípade mužov a až 44 percent v prípade žien.

Na Slovensku je podľa tohto výskumu okolo 7 percent ľudí vo veku 16 až 64 rokov s najnižším vzdelaním, väčšna z nich má ukončené iba základné vzdelanie. Zamestnanie nachádzajú najmä v priemysle alebo vo verejnom sektore, často v podobe aktivačných prác. V porovnaní s Maďarskom, Rumunskom  či Bulharskom, kde je nízkovzdelaných až okolo 20 percent, a Španielskom, kde je to až 44 percent, je to najmenej. Avšak, znevýhodnenie nízkovzdelanej populácie na Slovensku je druhé najhoršie po Rumunsku najmä z pohľadu participácie na trhu práce, a s náskokom najhoršie z pohľadu šancí zamestnať sa.

Predĺžená povinná školská dochádzka nemusí pomôcť, Messiho tu skrátka nevychováme

Ani nedávny návrh na predĺženie školskej dochádzky z 10 na 12 rokov nemusí tejto skupine nízkovzdelaných pomôcť. „Nízke vzdelanie je na trhu práce vážnym hendikepom aj voči porovnateľnej populácii s aspoň nižším stredoškolským vzdelaním. Navrhované predĺženie povinnej školskej dochádzky môže pomôcť, musí sa však zvážiť aj porovnanie nákladov a benefitov.,“ vysvetľuje Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI a spoluautor štúdie. Nízke vzdelanie ľudí a ich nezamestnanosť môže byť totiž len dôsledkom širších súvislostí, ktoré tiež zároveň vedú k znevýhodneniu na trhu práce. „Aj keby sme našich futbalistov nechali trénovať od rána do večera, na Lionela Messiho nedosiahnu. Významnú rolu tu zohráva kvalita tréningu a prostredie, v ktorom pôsobia,“ dodáva. Kahanec preto odporúča zaoberať sa aj zlepšovaním podmienok na zamestnávanie nízkokvalifikovaných ľudí napríklad znižovaním odvodového zaťaženia, spoluprácou so zamestnávateľmi pri rekvalifikácii takýchto ľudí, ako aj riešeniami ich sociálnej situácie, ktorá ich často z trhu práce vylučuje. „Tiež je potrebné efektívne riešiť primárne dôvody, pre ktoré niektorí ľudia nemajú záujem pokračovať vo vzdelávaní už v takom mladom veku,“ dodáva.

Rozdiely medzi mladými a staršími sa stierajú

Uplatnenie na trhu práce však nezávisí len od vzdelania. Ukazuje sa, že niektoré charakteristiky rozdiely v šanciach na trhu práce ešte prehlbujú. Dá sa povedat, že vo všeobecnosti vyšší vek zhoršuje uplatnenie sa na trhu práce. Avšak, zatiaľ čo starším ľuďom od 52 do 65 rokov skúsenosti pomáhajú znižovať hendikep nízkeho vzdelania, nizkovzdelaní mladí muži vo veku 15 az 22 rokov majú ešte o 17 percentuálnych bodov nižšiu šancu participovať na trhu práce ako ich kolegovia v strednom veku 23 az 51 rokov.  Rovnako mladé ženy s nízkym vzdelaním majú šance o ďalších 28 percentuálnych bodov nižšie. Nízkovzdelaní sú tu pritom tí, ktorí už ďalej v štúdiu nepokračujú. Študenti boli zo vzorky vylúčení.

Zaujímavé je zistenie, že rozdiely v šanciach nájsť si prácu podľa veku sa v prípade nízkovzdelaných ľudí stierajú. Mladé ženy s nízkym vzelaním si hľadajú prácu rovnako ťažko ako ich kolegyne v strednom veku. Naopak, mladí muži s nízkym vzdelaním si prácu nájdu dokonca ľahšie ako ich kolegovia v strednom veku. 

Výskum pod názvom Ohrozené skupiny a regulácia trhu práce ovlyvňujúca ich zamestnanosť (NEUJOBS) vznikol v spolupráci Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), Inštitútu pre výskum práce v Bonne (IZA) a Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. Výskum spracováva situáciu ohrozených skupín na trhu práce ako sú nízkovzdelané obyvateľstvo z pohľadu ich uplatnenia na trhu práce a inštitucionálneho nastavenia trhu práce. Výskum bol financovany Európskou komisiou ako súčasť projektu NEUJOBS v rámci siedmeho rámcového programu. Výsledky výskumu sú založené na dátach z výberového zisťovania pracovných síl Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) na vzorke 15,5 az 27,3 tisíc respondentov.

Pozadie

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti.

Viac informácií na www.celsi.sk

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA