Porovnávanie najlepších s najlepšími

Autor analyzuje metódu benchmarkingu ako spôsob zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov slovenského priemyslu v prostredí Európskej únie.

Partner, EIC, podnikanie
Partner, EIC, podnikanie

 

Adaptabilnosť hospodárstva na veľmi rýchle technologické zmeny a požiadavky zákazníkov vyžaduje kombináciu makrostability s mikromobilitou, ktorá zabezpečuje permanentnú konkurencieschopnosť. Trvalý rast konkurencieschopnosti slovenského priemyslu je najdôležitejším predpokladom úspešného začlenenia slovenského hospodárstva do hospodárskeho priestoru krajín EÚ, ako aj zvládnutia globalizačných vplyvov.

Takýto rast konkurencieschopnosti možno dosiahnuť len prechodom od zaužívaných stereotypov v myslení a konaní k systematickému porovnávaniu konkurencieschopnosti na rôznych úrovniach – nadnárodnej, národnej, odvetvovej až po podnikovú, so stavom “najlepším na danej úrovni”.

V 70. rokoch začali používať takýto princíp veľké americké a japonské koncerny pod názvom benchmarking ako dôležitý nástroj manažmentu. Európske priemyselné podniky tento nástroj nedocenili a “objavili“ ho so značným oneskorením až v 90. rokoch, čo sa považuje za jednu z hlavných príčin ich zaostávania v produktivite a konkurencieschopnosti, najmä za USA. Benchmarking sa preto v EÚ považuje za jednu z najvýznamnejších koncepcií urýchleného zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti podnikov. Takéto koncepcie nadobudli mimoriadny význam najmä teraz, pri snahe EÚ dosiahnuť ambiciózny lisabonský strategický cieľ: vytvoriť z EÚ najsilnejšie, poznatkovo orientované hospodárske zoskupenie sveta.

Bez finančnej podpory

Benchmarking sa stal i súčasťou priemyselnej politiky Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) z roku 1999. Jej súčasťou bolo založenie Slovenského benchmarkingového informačného centra (SBIC) na MH SR. Hoci tento zámer mal byť novou službou ministerstva najmä malým a stredným podnikom, nevytvorili sa vhodné podmienky na jeho realizáciu.

Táto nová neo-liberálna priemyselná politika minimalizovala priamu pomoc a podporu podnikom a takmer výlučne sa orientovala na podnikateľské prostredie. SBIC začínalo svoju činnosť prakticky s nulovou, neskôr so značne limitovanou finančnou podporou ministerstva.

Prvé, najmä vzdelávacie aktivity, SBIC mohlo uskutočniť iba vďaka financovaniu Koordinačného strediska hospodárskeho poradenstva pri Veľvyslanectve SRN. Osveta a aplikácia Hlavným zámerom pri vzniku SBIC nebola len benchmarkingová osveta, ale najmä praktická aplikácia metód benchmarkingu na podnikovej úrovni. Pretože finančné možnosti SBIC sa výraznejšie nezlepšili, bolo potrebné nájsť:

  • 1. Finančne menej náročné a ľahko dostupné spôsoby realizácie podnikového benchmarkingu MSP. Porovnávaním rôznych metód podnikového benchmarkingu spĺňajúcich uvedenú podmienku bola identifikovaná ako najvhodnejšia metóda Benchmark Index (BI). Túto metódu vypracovalo britské Ministerstvo obchodu a priemyslu a prakticky bezplatne (len za manipulačný poplatok) ju poskytuje britským MSP ako službu priemyslu. Finančná a časová nenáročnosť tejto metódy spočíva v tom, že je založená na rýchlom počítačovom porovnávaní a následnom spracovaní 80 podnikových parametrov v rozsiahlej podnikovej databáze (asi 12 000 podnikov, najmä krajín EÚ).
  • 2. Vhodnú inštitúciu, ktorá by realizovala podnikový benchmarking metódou Benchmark Index na Slovensku. Pri výberovom konaní na MH SR za účasti nemeckých expertov sa ako optimálne riešenie odporúčalo šírenie benchmarkingu prostredníctvom NARMSP, BIC a RPIC. Realizáciou podnikového benchmarkingu bol napokon poverený Ekonom – Servis (ES) a Centrum produktivity v Žiline. Pretože MH SR od vzniku centra benchmarkingu neplnilo a doteraz neplní úlohu koordinátora predpokladaných spolupracujúcich inštitúcií, nezačala sa ani spolupráca medzi uvedenými dvoma inštitúciami. Vzhľadom na dlhodobé bližšie kontakty ES s MH SR, začala sa realizácia podnikového benchmarkingu metódou BI.

Hlavné príčiny nezáujmu

Pozitívnym krokom ES bolo rozhodnutie kúpiť licenciu na vstup do rozsiahlej podnikovej databázy metódy Benchmark Index vo Veľkej Británii (British Know How). Podobne museli postupovať všetky krajiny EÚ využívajúce túto metódu, avšak s tým rozdielom, že krajinám EÚ (v roku 1999) licenciu zaplatila Európska komisia, a tak mohli túto metódu poskytovať ako bezplatnú službu.

V SR však vznikol podstatný rozdiel pri preberaní uvedenej metódy. Pôvodný britský princíp No business sa vzhľadom na potrebu návratnosti investície ES do licencie nahradil princípom Small business, čo najmä v malých podnikoch pôsobilo demotivujúco. Záujem o túto metódu nenaplnil očakávania napriek tomu, že boli priamo oslovené takmer všetky MSP. Situáciu ešte zhoršila nedôslednosť pri preberaní tejto metódy: nevyužila sa skrátená „demo“ verzia hodnotiaceho dotazníka tzv. Helthcheck (23 hodnotiacich parametrov).

Táto verzia umožňuje podnikovým manažmentom priame samohodnotenie „zdravotného stavu podniku“. Zároveň umožňuje bližšie sa oboznámiť s princípom hodnotenia pomocou veľkého hodnotiaceho dotazníka metódy BI (80 parametrov), čo mohlo zohrávať významnú úlohu pri rozhodovaní pre túto metódu. Kým britský malý a stredný podnikateľ má možnosť bezplatne využívať metódu Benchmark Index v dvoch verziách, u nás iba jednu, aj tú za finančný poplatok.

Ďalšou, oveľa závažnejšou, nie nedôslednosťou, ale chybou vedenia ES bolo, že spoluprácu s podnikmi končilo predčasne, prakticky v „polčase“, odovzdaním Benchmarkingovej správy podnikovému manažmentu. Ďalej s podnikmi už nik nekomunikoval a nespolupracoval práve v najdôležitejšej fáze projektu – pri vypracúvaní a realizácii Akčného plánu zlepšení, zameraného na hľadanie príčin identifikovaných slabých stránok podniku a ich odstraňovanie. Až v tomto štádiu možno považovať projekt podnikového benchmarkingu za dokončený.

Najdôležitejšia fáza

Prečo sa ES tejto druhej a pre podniky najdôležitejšej fáze benchmarkingu nezúčastňuje? ES nemá pracovníkov so skúsenosťami s podnikovým manažmentom, s primeranou odbornou úrovňou, ktorí by mohli byť poradcami pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov. Tento závažný problém ES by sa dal riešiť pomocou externých spolupracovníkov s primeranou kvalifikáciou a skúsenosťami. Vytvorenie konzorcia ES s jednou organizáciou, s profesijne i početne limitovaným počtom pracovníkov tento problém nevyriešil. A tak väčšina podnikových projektov zostala len torzom bez „hmatateľného“ výsledku.

Preto nebolo veľa podnikov, ktoré by bolo možné prezentovať ako úspešné podniky, pri získavaní nových podnikov pre projekty podnikového benchmarkingu. Dôsledkom takéhoto stavu bol klesajúci záujem o projekty BI počas roka 2004, v ktorom sa už očakával pozitívny efekt úspešných podnikov z predchádzajúceho roka.

Vznikla paradoxná situácia: ministerstvo hospodárstva nedokázalo v pravý čas poskytnúť finančné prostriedky na zakúpenie licencie pre podnikový benchmarking metódou Benchmark Index a tým prispieť širokému využívaniu tejto metódy na Slovensku. Teraz však, poskytovaním finančného príspevku na odvetvové štúdie pre vlastnú potrebu, vyvoláva nežiaduci efekt – prakticky zastavuje využívanie zakúpenej licencie v záujme podnikov, čo bolo hlavným cieľom vzniku SBIC pri MH.

Na záver uvedieme možný spôsob riešenia vzniknutej situácie: Ministerstvo hospodárstva, resp. jeho Centrum benchmarkingu s funkčnou štruktúrou a spolupracujúcimi organizáciami by malo vlastniť licenciu metódy Benchmark. Túto metódu by potom poskytovalo najmä malým a stredným podnikom prostredníctvom viacerých regionálnych organizácií. Podpora malých a stredných podnikov je významnou súčasťou Lisabonskej stratégie. Kľúčom k očakávanému rýchlemu ekonomickému rastu sú najmä inovácie, oblasť, v ktorej Európa výrazne zaostáva za USA. Preto sa na ňu zameriava aj nový Inovačný akčný plán Komisie EÚ.


Autor je spoluzakladateľ Slovenského benchmarkingového informačného centra (SBIC) pri sekcii stratégie, podpory podnikania a legislatívy MH SR a jeho interný a neskôr externý spolupracovník

Článok bol uverejnený v časopise Podnikanie, ktorý vydáva Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA