Pravidlá kartových poplatkov: poučenie zo Španielska

Člen poradnej komisie pre priemyselné zmeny v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EESC) píše o nástrahách plánovanej regulácie medzibankových poplatkov za platobné karty.

Racionálne argumentovať v politických debatách nie je vždy jednoduché. O to viac v prípade, keď je téma zložitá, má technický charakter a dosah na našu peňaženku – napríklad na výšku poplatkov za platobnú kartu.

Navyše v čase, keď Brusel hľadá spôsob, ako udržať na uzde elektronické platobné systémy, vzniká pocit, že aktuálna debata na danú tému je neúplná, plná dezinformácií a pravdepodobne ovplyvňovaná protichodnými (aj keď legitímnymi) záujmami lobujúcich veľkých spoločností.

Koncom septembra Európsky parlament vyslal politický signál na vytvorenie európskej legislatívy, ktorá by upravila pravidlá kartových platieb a predovšetkým znížila s nimi spojené náklady.

Od Európskej komisie sa očakáva, že svoj konkrétny legislatívny zámer predstaví začiatkom roka 2013. Takáto iniciatíva vznikla aj napriek niekoľkoročným právnym sporom medzi bankami, kartovými systémami a obchodníkmi, ktoré sú dôsledkom viac-menej populistických výziev politikov znížiť poplatky za elektronické platby a povinného limitovania poplatkov za tieto platby v niektorých krajinách.

V prevažnej miere ide o tzv. medzibankové výmenné poplatky (Interchange fees). Výmenný poplatok je malá suma, ktorú zúčtovacia banka obchodníka zaplatí banke držiteľa karty ako súčasť zrealizovanej elektronickej transakcie. Tento poplatok je určený na vyváženie prínosov a nákladov spojených s elektronickou platbou.

Úlohou tohto poplatku je zároveň zabezpečiť, aby sa každý účastník transakcie spravodlivo podieľal na nákladoch spojených so spracovaním a s ochranou kartových platieb.

Spomínaný poplatok je zahrnutý v poplatku, ktorý obchodník platí zúčtovacej banke. Práve z tohto dôvodu sa takýto poplatok obchodníkom nepáči – sú za jeho obmedzenie či dokonca zakázanie.

Viacero politikov zastáva názor, že z prijatia takéhoto opatrenia by profitovali aj spotrebitelia, keďže by viedlo k zníženiu cien za tovar, ktorý nakupujú. Avšak realita by sa mala analyzovať presnejšie a z komplexnejšieho hľadiska. Jedna z krajín, ktorá úspešne presadila nižší výmenný poplatok, je Španielsko.

Nedávna štúdia španielskych ekonómov z Universidad Rey Juan Carlos, Universidad Autonoma de Madrid a Nacional Universidad de Estudio a Destancia skúmala vplyv zníženia výmenných poplatkov na trh. Počas päťročného obdobia (roky 2006 až 2010) sa výmenné poplatky znížili o viac ako 57 percent. Avšak spotrebitelia nemali z tohto zníženia žiadny prospech. Obchodníci bezpochyby áno. Zníženie poplatku im počas piatich rokov ušetrilo 2,75 miliardy eur.

Zarážajúce však bolo zvýšenie nákladov pre spotrebiteľov. Ročné náklady spojené s využívaním kreditnej karty za rovnaké obdobie narástli o neuveriteľných 50 percent. Toto zvýšenie predstavuje ďalšiu záťaž vo výške 2,5 miliardy eur, ktoré musia spotrebitelia znášať len preto, že aktívne využívajú platobnú kartu. Ani to však nebol koniec. Zvýšili sa aj ďalšie poplatky, napríklad za prečerpanie určenej sumy, pričom odmeny za používanie platobnej karty sa buď znížili, alebo úplne zrušili.

Dôvod takéhoto zvýšenia možno vysvetliť pomerne ľahko. Tým, že sa znížil výmenný poplatok, banky, ktoré vydávali platobné karty, dosiahli nižší obrat, zatiaľ čo náklady spojené s používaním platobnej karty zostali rovnaké alebo sa dokonca zvýšili. Takýto pokles v tržbách sa musel  niečím kompenzovať, aby celý systém neprestal fungovať, a tak v konečnom dôsledku spotrebitelia zaplatili za úspory obchodníkov. Ani toto však nebolo všetko. Štúdia nepotvrdila, že by sa zníženie výmenného poplatku premietlo do nižšej ceny tovaru pre spotrebiteľov – čo je tvrdenie, ktoré často používajú zástancovia znižovania výmenného poplatku ako dôvod na regulačný zásah. Obchodníci jednoducho použili peniaze na zvýšenie svojej marže.

Na základe tejto skúsenosti možno vyjadriť presvedčenie, že členovia Európskeho parlamentu by mali pred prijatím konečného rozhodnutia podrobne a opatrne skúmať dosahy právnych predpisov tykajúcich sa elektronických platieb na všetkých hráčov a všetky krajiny. Zvážiť by mali aj to, či je povinné zníženie výmenných poplatkov vôbec potrebné. Zároveň, so zreteľom na viaceré skúsenosti z minulosti, napríklad v prípade Španielska, by mal byť daný zámer podrobený dôslednej analýze všetkých zjavných či skrytých nákladov pre spotrebiteľov. Nestalo by sa totiž po prvýraz, že by museli znášať nedomyslené dôsledky legislatívnych iniciatív.

Európsky trh platieb rozhodne nie je dokonalý, avšak nie je ani taký nefunkčný, aby bola potrebná regulácia s nejasnými dôsledkami pre všetky zúčastnené strany a bez doplnkových opatrení. Od niektorých opatrení by sa malo upustiť, zatiaľ čo niektoré by mohli byť upravené tak, aby zabezpečili také fungovanie trhu, ktoré by bolo prospešné pre všetky zúčastnené strany. Zároveň by sa mohli zaviesť nové opatrenia pre väčšiu ochranu spotrebiteľov. Treba sa poučiť zo skúseností, akou je napríklad aj prípad Španielska, aby sme sa vyhli ďalšiemu prijímaniu neefektívnych, neúplných a nespravodlivých opatrení, ktoré konečným spotrebiteľom spôsobujú viac škody ako úžitku.

REKLAMA

REKLAMA