Rozšírenej Európe sa voľný pohyb osôb vyplatil

Voľný pohyb osôb v rozšírenej Európskej únii viedol k zvyšovaniu miezd, znižovaniu nezamestnanosti a v neposlednom rade pomohol k ekonomickej stabilite EÚ. Vyplýva to z dostupných výskumov a štatistík, ktoré naznačujú, že jednotlivým krajinám ako aj samotným migrantom sa migrácia po rozšírení EÚ vyplatila.

Prvý májový deň to bolo už osem rokov, odkedy môžu aj Slováci využívať výhody voľného pohybu osôb v krajinách ako Veľká Británia, Írsko, či Švédsko a po poslednom otvorení trhov práce v minulom roku aj v Rakúsku a Nemecku.

Prijímajúce krajiny získali vďaka migrantom kvalifikovanú a platovo dostupnú pracovnú silu a čiastočne sa im tak podarilo predísť nedostatku niektorých profesionálov na trhu práce. Vysielajúce krajiny, teda krajiny, z ktorých migranti odchádzali, zasa mali menej starostí, čo s ľudmi, ktorí sa nevedia uplatniť na domácom trhu práce. Takisto vďaka migrácii mohli ľudia v nových členských krajinách zvyšovať svoje mzdové nároky.

Vo všeobecnosti tak migrácia viedla k efektívnejšiemu rozmiestneniu pracovných síl a tym zvýšenému produkčnému potenciálu rozšírenej EÚ. „Možno povedať, že z migrácie profitovali prijímajúce krajiny, vysielajúce krajiny ako aj samotní migranti,“ tvrdí riaditeľ výskumu na Stredourópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec, ktorému v medzinárodnych vydavateľstvách vyšlo niekoľko vedeckých publikácií a odborných štúdií o dopadoch migrácie na EÚ po jej rozšírení.

Pre krajiny západnej Európy, kam prišli po roku 2004 stotisíce ľudí z nových členských krajín, mala migrácia väčšinou pozitívne dopady na ekonomiku. „Nepotvrdili sa napríklad obavy o poklese miezd ani o zvýšení nezamestnanosti domáceho obyvateľstva a tiež sa nepotvrdili ani obavy zo zneužívania sociálneho systému. Trh práce v starých členských krajinách absorboval týchto migrantov pomerne hladko,“ konštatuje Martin Kahanec.

Riziká migrácie sa prejavili väčšinou v nových členských krajinách. Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko, ale do istej miery aj Slovensko alebo Poľsko, kde bola migrácia najvýraznejšia, sa v súčasnosti potýkajú najmä s nedostatkom  kvalifikovaných odborníkov a s rizikom zníženia príjmov vo verejných financiách. „Dôvodom je nižší očakávaný výber daní a odvodov, keďže značná časť produktívneho obyvateľstva pracuje a prispieva do sociálneho systému v zahraničí,“ vysvetľuje Martin Kahanec.

Podľa Martina Kahanca je pre Slovensko kľúčové nastaviť migračnú politiku tak, aby kompenzovala výrazný odlev prevažne mladej a kvalifikovanej pracovnej sily z minulých rokov. „Potrebný je najmä aktívny prístup k získavaniu kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia, a podpora návratu našich migrantov s novonadobudnutými schopnosťami a znalosťami spät na Slovensko,“ zdôrazňuje Martin Kahanec. Do budúcna už neočakáva tak výrazný odlev pracovnej sily zo Slovenska ako v minulosti. „Migračný potenciál na Slovensku je značne vyčerpaný a už sa nedá očakávať tak masívny odchod z krajiny ako sme to zažili bezprostredne po vstupe do EÚ,“ uzatvára Martin Kahanec.

Najvýraznešiu vlnu emigrácie zažili po vstupne do EÚ pobaltské krajiny, odkiaľ odišlo od tri a pol do takmer šesť percent obyvateľstva, potom Poľsko, kde to boli štyri percentá a tiež Slovensko s troma percentami. Výrazný odliv zaznamenali po vstupe v roku 2007 aj Rumunsko, odkial odišlo desat percent a Bulharsko, odkiaľ odišlo  šesť percent aktívnej populácie. Kým po rozšírení v roku 2004 smerovali migranti najmä do Veľkej Británie, Írska, Švédska, Nemecka a Rakúska, migranti z Rumunska a Bulharska smerovali po roku 2007 najmä na juh Európy do Talianska a Španielska.

Pozadie

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA