Starý politický režim v Grécku sa rozpadol

Tradičné grécke politické strany konzervatívcov a socialistov vo voľbách získali len tretinu hlasov, čo možno označiť za koniec starého politického poriadku a zároveň za revolúciu, ktorá sa môže rozšíriť do ďalších krajín, ak bude kríza pokračovať. Upozornil na to bývalý grécky europoslanec a spoluzakladateľ gréckeho EurActiv-u Yiannis Roubatis.

Voľby 6. mája v Grécku nemajú jasného víťaza. Deň po nich sa však krajina ocitla v úplne novej politickej realite. Prvýkrát od pádu junty v lete 1974 sú politické sily establišmentu v menšine.

Okrem toho sa voľby skončili absolútnou katastrofou pre stredo-ľavú stranu PASOK a pre stredo-pravú stranu Nová demokracia. Spolu dosiahli menej ako 35 % hlasov, kým v roku 2009 to bolo 80 %.

Pokušením bude voľba ľahkých vysvetlení na pochopenie toho, čo sa stalo v Grécku, menovite, že voliči urobili trestajúcu voľbu a dali svoje hlasy stranám, ktoré sú proti úsporným opatreniam, hoci tým riskujú, že plán odvracajúci bankrot Atén nebude implementovaný.

Nedá sa spochybniť, že úsporné opatrenia, následná recesia, nezamestnanosť, nevyvážené zdaňovanie zarábajúcich a penzistov, spojené s úplne nedostatočnými vyhliadkami pre rast, hrali významnú úlohu pri rozhodovaní gréckych voličov či potrestať politické strany, ktoré krajinu viedli v uplynulých dvoch rokoch.

Do úvahy však treba brať viacero faktorov. Dlhodobá sociálna nespokojnosť s politickým systémom považovaným za zastaraný, skorumpovaný a neschopný prispôsobiť sa novým domácim a medzinárodným realitám, tiež hrala dôležitú rolu.

Pravdou je, že záchranný plán odtlačil hlavné strany v gréckej spoločnosti na okraj a na povrch sa dostali silné sociálne kontradikcie. Státisíce mladých ľudí cítia, že nemajú budúcnosť v systéme klientelizmu, ktorý sa veľmi málo staral o schopnosti, no odmeňoval stranícku lojalitu a rodinné zväzky s politickými barónmi.

Hlavnú časť strednej vrstvy, ktorá sa vytvorila v 90-ych rokoch, rozhnevali silní dodávatelia verejnej infraštruktúry, ktorí postupne prebrali moc nad novinami, televíznymi kanálmi a zdrojmi energie, a počas tohto procesu sa im podarilo získať kontrolu nad desiatkami zvolených predstaviteľov na miestnej, aj národnej úrovni.

Veci sa ešte zhoršili, keď do úradu nastúpil Jorgos Papandreou. Kázal o úplnom prebudovaní systému, hoci nezmenil nič, ani vo svojej vlastnej politickej strane. Hovoril o meritokracii, no na najvyššie pozície povolával svojich verných či príbuzných.

V Grécku hovoril o vykorenení korupcie a vo zvyšku sveta lamentoval, že je premiérom skorumpovaného národa. Zároveň sa však potľapkával po pleci s rovnakými priemyselníkmi a podnikateľmi, ktorí zarobili celý majetok na projektoch verejného obstarávania, budovaní infraštruktúry a systematických daňových únikoch.

Starý politický a hospodársky establišment v Grécku má hlboké korene. Na jeho zhodenie a udelenie šance novému politickému frontu dostať sa do popredia zrejme bude treba viac ako volebnú porážku.

Avšak, je tu aj nebezpečenstvo, že na povrch sa dostane aj niečo naozaj strašné, tak ako je zvolenie 21 poslancov hnutia Zlatý úsvit vyznávajúcich neonacistickú ideológiu.

Myslím si však, že v týchto voľbách starý politický systém utrpel významné škody a že boli odhalené aj také politické sily, ktoré by mohli pre Grécko a Európu priniesť lepšiu budúcnosť.

Dúfajme, že sa európski politici ako Angela Merkelová, Wolfgang Schäuble, ale tiež François Hollande a ďalší s rovnakým myslením, budú snažiť pochopiť o čo sa hrá v Aténach.

Ešte dôležitejšie je, aby sa  zvyšní európski občania bližšie pozreli na to, čo sa deje v Grécku. Možno miesto konvenčného nemeckého pohľadu, že Grécko je špeciálnym prípadom, uvidia zrkadlo európskej budúcnosti. Dobrej alebo zlej, to ukáže čas.

Pozadie

Yiannis Roubatis je kariérnym novinárom a spoluzakladateľom gréckeho EurActiv-u. V minulosti bol poslancom Európskeho parlamentu.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA