Tajná sanačná stratégia ECB

Prečo sa Grécko, Írsko a Portugalsko musia chúliť pod záchranným dáždnikom Európskej únie a prečo je potenciálnym kandidátom Španielsko?

Hans-Werner Sinn vyučuje ekonómiu a verejné financie na univerzite v Mníchove a predsedá inštitútu Ifo.

Pre mnohých je odpoveď jasná: medzinárodné trhy už nechcú krajiny „PIGS“ financovať. To je ale len polovica pravdy. V skutočnosti medzinárodné trhy žiaden z týchto štátov v posledných troch rokoch už významnejšou mierou nefinancovali; robila tak Európska centrálna banka. Takzvané účty „Target“, médiami zatiaľ prehliadané, ukazujú, že ECB sa v záchranných operáciách dosiaľ angažovala viac, než sa všeobecne vie.

Teraz už v tom ale ECB nechce pokračovať a nalieha na členov eurozóny, aby zasiahli.

Deficit bežného účtu krajiny (deficit obchodu mínus transfery z iných krajín) sa obvykle financuje pomocou súkromného kapitálu zo zahraničia. V menovej únii však túto úlohu môžu hrať úvery centrálnej banky, v prípade, že kapitálové toky nestačia. Práve to sa stalo v eurozóne, keď v polovici roku 2007 prvýkrát skolaboval medzibankový trh.

Vlastné národné banky PIGS začali požičiavať novovytlačené peniaze tamojším súkromným bankám a tieto peniaze sa potom používali na financovanie deficitu bežného účtu. Tieto prostriedky odtekali do exportných štátov, kde kolovali ako súčasť bežných transakcií. Centrálne banky exportných krajín zareagovali znížením vlastných emisií čerstvých peňazí, ktoré sa uvoľňujú ako pôžičky domácej ekonomike. Efekt bol taký, že úvery poskytované centrálnymi bankami v exportných krajinám, predovšetkým v Nemecku, sa presunuli do PIGS.

Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA