Varovanie Argentíny pre možných euro-dezertérov

Tenzie medzi severom a juhom eurozóny a komplexné a politicky náročné transfery peňazí potrebných na zmiernenie krízy eura, mnohých ľudí viedli k tomu, aby mysleli na nemysliteľné – záchrana spoločnej európskej meny si možno vyžiada, aby sa jej niektoré krajiny vzdali. Zaiste, diskusie o vystúpení z eurozóny silnejú, najmä v krajinách na juhu, ktoré zúfalo potrebujú obnoviť svoju konkurencieschopnosť. Avšak pohľad na to, čo by to mohlo znamenať v praxi, by mal takéto debaty schladiť.

Mario I. Blejer je bývalým guvernérom Národnej banky Argentíny. Euardo Levy Yeyati je univerzitným profesorom ekonómie, v minulosti pôsobil ako hlavný ekonóm Národnej banky Argentíny. 

Prijatie silnejšej meny (tak ako v prípade „euroizácie“) nie je ani náročné, ani osobitne nezvyčajné. Zavedenie novej, slabšej národnej meny, ktorá by nahradila silnejšiu v časoch finančnej nestability je úplne odlišnou záležitosťou, o ktorej väčšina ekonómov nevie takmer nič.

Najpodobnejším expertimentom v týchto líniách je pravdepodobne krok Argentíny v roku 2002, kedy vymenila fixný výmenný kurz voči doláru za pohyblivý režim, ktorý peso v priebehu prvých troch mesiacov oslabil o 300 %.

Hoci rozdiely medzi Argentínou a problémovými južnými ekonomikami eurozóny je zjavný, argentínska menová húsenková dráha je triezvou lekciou, o ktorej by európski politici mali uvažovať. Chcú sa Európania vrátiť k ich vlastnej verzii flexibilného „pesa“? Európski politici na to budú potrebovať minimálne vôľu (a) premeniť všetky zmluvy na novú menu, (b) zaviesť ťažké obmedzenia na operácie komerčného bankovníctva, (c) reštrukturalizovať dlhy a (d) zaviesť kapitálové a výmenné kontroly.

Zvážme každý aspekt oveľa detailnejšie. V prvom rade si nová mena potrebuje vytvoriť svoj vlastný dopyt ako nástroj v rámci ktorého by sa uskutočňovali komerčné transakcie nahradením eura ako národnej meny a zúčtovacej jednotky. Toto, si pre zmenu vyžiada nútenú redenomináciu cien, platov a finančných kontraktov, čo môže vytvoriť vážne trhliny, kvôli ťažkým a asymetrickým súvahovým efektom a masívnemu redistributívnemu vplyvu. Argentínska pesifikácia bankových depozít a úverov  bola v prospech dlžníkov na úkor vkladateľov, čo vyvolávalo verejné nepokoje.

V druhom rade, ak by sa hociktorá krajina eurozóny vzdala eura, očakávanie núteného prechodu na novú menu spôsobí v bankách paniku, keďže vkladatelia sa budú snažiť svoje peniaze v novej mene rýchlo zameniť na tvrdšiu menu a tak ich dostať zo systému, respektíve pravdepodobne presunúť do zahraničia. V Argentíne začali ľudia svoje vklady vyberať už rok pred opustením fixného výmenného kurzu. To len podporilo únik kapitálu a zvýšilo tlak trhu na opustenie fixného kurzu. Táto hnacia sila by mohla byť ešte rýchlejšia a zúrivejšia vo finančne integrovaných európskych ekonomikách.  


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho plné znenie v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze. 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA