Voľný obchod potrebuje rovnováhu

Transatlantický obchodný pakt medzi EÚ a USA by sa mohol stať základom pre dohodu o globálnych normách pre bezpečnosť potravín, ochranu životného prostredia, osobných údajov a práv zamestnancov. Mohlo by ísť o ideálnu príležitosť na otvorenie verejnej diskusie o týchto hodnotách EÚ, píše Aart de Geus.

„Úspešné dokončenie svetových obchodných rokovaní na Bali v decembri minulého roka je už považované za historické. Celkovo 159 krajín sa dohodlo na zjednodušení svetového obchodu cez zníženie colných predpisov a jednotnejšie obchodné pravidlá. Je teda transatlantická obchodná dohoda medzi EÚ a USA zbytočná? Ťažko. Mohla by totiž vytvoriť priestor pre ďalší významný krok – dôkladnú liberalizáciu svetového obchodu. Nejde len o prekonanie tradičných bariér pre obchod, môže sa stať základom dohody o globálnych normách pre bezpečnosť potravín, ochranu životného prostredia, osobných údajov a práv zamestnancov.

Takýto druh dohody o voľnom obchode by zašiel ďalej ako doterajšie multilaterálne obchodné dohody. Existuje veľa dôkazov o tom, že intenzívnejšia obchodná spolupráca medzi EÚ a USA by podporovala rast a prosperitu na oboch stranách Atlantiku. Hoci je zložité presne kvantifikovať jej účinky, je jasné, že je výhodná pre všetkých, dokonca aj pre v kríze sa zmietajúce juhoeurópske krajiny. Podľa výpočtov Bertelsmann Foundation, nie je o tom, že niektoré štáty EÚ získajú, kým iné stratia. Hoci užšia ekonomická spolupráca s USA nevyrieši všetky problémy ekonomík v kríze, príležitosť pre rast nezaložený na dlhu sa nedá zanedbať.

Nemožno však brať do úvahy len ekonomický výhľad spojený s transatlantickou obchodnou dohodou. Cieľom vyjednávaní by malo byť odstraňovanie zbytočných prekážok pre obchod, ale existujúce celoeurópske environmentálne a sociálne normy musia ostať zachované. Okrem hmotnej podmienky musí byť splnená aj tá procesná v prípade, že EÚ a USA chcú získať širokú podporu obchodnej dohody. Verejnosť treba lepšie informovať o obsahu a pokroku vyjednávaní. Zatiaľ v počiatočných štádiách vyjednávaní, nedostatok informácií a transparentnosti viedol k vážnej nedôvere a odmietaniu. Diskusiu už poznačili bojové podmienky, a už došlo k naštrbeniu dôvery medzi Európskou komisiou a lobingovými skupinami za ochranu spotrebiteľov, životného prostredia či kultúry, ako aj odbormi.

Môže to byť dôsledkom toho, že pri rokovaní o tak komplexnej dohode EÚ aj USA vstupujú do neznámeho teritória, inštitucionálne aj procedurálne. Niečo takéhoto rozsahu predtým nikdy nebolo uskutočnené. Kým predchádzajúce bilaterálne dohody boli v podstate o colných bariérach a clách, v súčasnosti je dôraz kladený na predpisy, ktoré pokrývajú rôzne oblasti, vrátane zdravia, medicíny, životného prostredia, kultúry a potravín, všetkých oblastí, ktoré ľudí priamo a citovo zasahujú.  Čo môže chýbajúca verejná podpora spôsobiť EÚ zažila len nedávno a to pri zlyhaní Transatlantickej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA). Zákulisná politika bez konštruktívne verejnej diskusie už prosto nefunguje.

Vyjednávajúci parteri musia rýchlo nájsť novú rovnováhu medzi oprávnenou dôvernosťou citlivých informácií a rovnako oprávneným verejným záujmom. V opačnom prípade sa nielenže nepodarí obchodná dohoda, ale skepsa ohľadom európskeho projektu ako takého sa zvýši. Európania sa dnes na inštitúcie EÚ dívajú kriticky, napriek úspešnému projektu domáceho trhu. Politici, ktorí zatiaľ neurobili veľa preto, aby občanom zdôraznili argumenty v prospech transatlantickej obchodnej dohody, ich musia viac zapájať a lepšie vysvetľovať, čo takýto pakt v skutočnosti znamená.

Komisia chce rokovania uzavrieť do roku 2015. Je to ambiciózny cieľ, pretože oblastí na prerokovanie je veľa a sú komplexné. EÚ a USA sa dopredu príliš nepohnú, ak budú verejnosť držať v tme. Miesto toho by mali spustiť verejnú diskusiu o hodnotách. Úsilie stojí za to, pretože transatlantická dohoda o voľnom obchode, ktorá podporuje rast a súčasne stabilizuje sociálne a environmentálne úspechy, sa môže ľahko stať vzorom pre ďalší pokrok v globálnom voľnom obchode. Stále je ešte dosť práce v tejto oblasti, aj po Bali.“

Pozadie

Aart de Geus je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Bertelsmann Stiftung. V minulosti pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka OECD a minister sociálnych vecí a zamestnanosti v Holandsku.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA