Vyváženosť priamych a nepriamych daní

Otázka daňovej politiky sa stala po jej rozšírení Európskej únie búrlivo diskutovanou. Aké sú súčasné trendy v oblasti dani z pridanej hodnoty?

Partner, EIC, podnikanie
Partner, EIC, podnikanie

Experti na celom svete búrlivo diskutujú o tom, či základ daňového systému v tej-ktorej krajine je správne postaviť najmä na priamom alebo nepriamom zdaňovaní. Optimum sa hľadá veľmi ťažko, lebo ide o mimoriadne náročnú finančnú problematiku so širokou paletou súvisiacich synergických väzieb na vývojové trendy v makroekonomike i mikroekonomike. Od roku 2000 celý svet smeruje k zníženiu daňových sadzieb na dani z príjmov a k preferovaniu nepriamych daní s akcentom na daň z pridanej hodnoty (DPH).

V polovici marca sa v Ríme uskutočnila prvá celosvetová konferencia daňových expertov na tému DPH globálne, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenska. Pred 40 rokmi mali DPH len dve krajiny na svete, v súčasnosti ich je už 135. Doteraz DPH nemá Stredný východ, India a niektoré malé ostrovy. Jednopásmovú DPH má 51 krajín sveta, zo štátov EÚ len Dánsko (25 %) a Slovensko (19 %).

Základné sadzby DPH sa pohybujú v rozpätí od 5 % do 25 %. Využívajú sa tri sadzby – základná (zvýšená), nulová a znížená. Väčšinovým štandardom je aplikácia dvoch sadzieb – základnej a zníženej, nakoľko nulová je v princípe proti duchu a logike zmyslu DPH.

Odborníci zo Svetovej banky, OECD, EÚ, Medzinárodného menového fondu, hlavných daňových združení vybraných krajín sveta CIAT a IOTA zdôrazňujú, že DPH je relatívne mladá daň s množstvom problémov a výziev. Medzi kľúčové možno zaradiť precizovanie risk manažmentu DPH, zasahovanie do ťažko zdaniteľných odvetví, zvyšovanie potreby medzinárodnej koordinácie a harmonizácie, analýzu spotreby a mnohé iné oblasti. Kľúčom k efektívnej DPH je však najmä stabilný, jednoduchý a dobre zrozumiteľný systém s pružnými službami.

Zo záverov konferencie možno spomenúť kontrolu DPH, pričom treba myslieť globálne, ale zohľadňovať miestne špecifiká. Naďalej bude nevyhnutné analyzovať vývoj DPH a monitorovať „daňový trh“, ako aj vyhodnocovať riziká. Nezodpovedanou zostáva otázka optimálnej proporcionality podielu priamych a nepriamych daní v ekonomike, resp. daní z príjmov a dane z pridanej hodnoty. Daňové reformy budú i naďalej jedným z vážnych impulzov zmien v ekonomikách vybraných krajín.


Ďalšie články nájdete v časopise Podnikanie, ktorý vydáva Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA